Od začiatku rozsiahlej vojenskej ofenzívy proti Ukrajine uplynulo viac ako 6 mesiacov a jednou z obsadených bola aj jadrová elektráreň Záporoží. Mimochodom, ide o najväčšiu stanicu na európskom kontinente, 15 pohonných jednotiek, ktoré zásobujú elektrinou štvrtinu Ukrajiny. Ruské jednotky po jej obsadení pravidelne ostreľujú kritickú infraštruktúru stanice, čo priamo ovplyvňuje jej bezpečnosť. Preto padlo rozhodnutie o vypnutí časti blokov a koncom augusta boli odpojené posledné pracovné bloky, ktoré prešli do núdzového režimu. V tom momente to bolo najkritickejšie obdobie prevádzky elektrárne, pretože v skutočnosti bolo ohrozené chladenie reaktorov, čo by následne mohlo spôsobiť výbuch rovný minimálne dvom Černobyľom.

V poslednom augustovom týždni na Slovensku oslavujeme dve významné výročia. 21. august je výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy, 29. august je výročím začiatku Slovenského národného povstania. Tieto dve výročia takpovediac rámcujú moderné slovenské dejiny, dejiny slobodného a demokratického slovenského národa, každý z nich symbolizuje náš zápas s inou z dvoch krvavých totalít, ktoré zasiahli Európu v 20. storočí.

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o spore, či vydávať Rusom víza do EÚ, alebo o atentáte na Darju Duginovú. No a končiť budeme v Čaplyne, kde si ruský raketový útok na vlakovú stanicu vyžiadal 25 obetí.

Ministri obrany troch krajín podpísali 27. augusta dohodu, podľa ktorej bude vojenské letectvo Poľska a Českej republiky chrániť vzdušný priestor Slovenska.

Poľsko a Slovensko dokončili výstavbu prepojenia, ktoré prepojí ich plynárenské siete. Otvorenie nového plynovodu sa uskutočnilo v piatok za účasti premiérov Mateusza Moravetského a Eduarda Gegera.

Minister financií odchodom z vlády politický vplyv nestratí. Vplyv však nie je to isté, čo moc.

Zvýšenie počtu vojenského personálu znamená, že Rusko nemieni dobrovoľne ustúpiť a v kombinácii s opakovanými vyhláseniami o svojej pripravenosti vrátiť sa do negociačného procesu len potvrdzuje, že aj keď k rokovaniam dôjde, ruská strana bude tlačiť svoje záujmy až do posledného, ​​bez snahy o akékoľvek kompromisy. Svedčí o tom aj situácia na fronte, najmä tvrdohlavý postoj Ruska ohľadne demilitarizácie a deokupácie ZNPP (čo Ruská federácia nechce robiť) a pravidelné provokácie na ňom s cieľom vydierania európskych spoločnosti.

Vojna na Ukrajine sa v mnohých krajinách stala silným spúšťačom prehodnotenia vzťahov s Ruskou federáciou. Tento proces je najaktívnejší v krajinách východnej Európy, ktoré hraničia s Ruskom a boli pod sovietskou okupáciou. Krajiny obmedzujú udeľovanie víz a povolení na pobyt pre občanov Ruskej federácie, lúčia sa s pamätníkmi postavenými počas sovietskej éry a vychvaľujúce symboly totality a sú obozretné voči zanieteným obdivovateľom Ruska. Čo však nie je nerozumné, ako ukazujú skúsenosti z Ukrajiny.

V dňoch 25. až 29. augusta plánujú proruské organizácie na Slovensku usporiadať preteky automobilov a motocyklov pod zámienkou spojenia „slovanských národov Česka a Slovenska“.

Demonštračný proces, inak sa to nedá nazvať, nad ukrajinskými vojakmi, ktorí bránili Azovstal, plánujú ruskí okupanti usporiadať 24. augusta, na Deň nezávislosti Ukrajiny.