Kým Ukrajinu bombardujú ruské „holubice mieru“ a svet uvažuje, ako pomôcť Dávidovi v boji s Goliášom, naši proputinovskí trolovia myslia len na seba. Po krátkej odmlke začínajú brojiť proti cenzúre a stavajú sa do role falošných martýrov. V čom sa mýlia? A prečo by sa aj tolerantná demokracia mala brániť proti hoaxom?

Mnohí z rôznych dôvodov nechcú pripustiť fakt, že ozbrojená agresia proti Ukrajine je jednoducho realizáciou dlhodobej Putinovej politiky expanzie. Pokúšajú sa túto jednoduchú skutočnosť relativizovať tým, že je to vlastne vojna USA a Ruska: postaviť proste USA na tú istú úroveň ako dobyvateľa Ukrajiny a zľahčiť vinu agresora.

Rusko rozpútalo brutálnu vojnu. Ruskojazyčné mesto Charkiv premieňa kaťušami na druhé Aleppo.

Vladimir Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu za „najväčšiu geopolitickú tragédiu“ 20. storočia. V posledných rokoch sa už ani netajil svojimi imperiálnymi chúťkami. Teraz však zašiel priďaleko. Tento pokus o obnovu strateného impéria je vopred odsúdený na neúspech. Nemožno sa vracať späť do minulosti a teritoriálne nároky riešiť násilím.

Ukrajina už piaty deň bojuje s moskovskou hordou. 77 rokov po skončení druhej svetovej vojny Kremeľ, ktorý porušil všetky normy medzinárodného práva, rozpútal novú vojnu.

Hoci Vladimir Putin je vo svete „persona non grata“ číslo jedna, na Slovensku by sa mohol radovať. Vzniká tu neznesiteľná atmosféra vzájomného obviňovania, zastrašovania a spochybňovania slobody slova. To každý diktátor miluje.

Ruská politická elita sa plošným útokom na Ukrajinu prejavila ako nepriateľ mieru a jej agresiu treba bezpodmienečne odsúdiť.

Keď som čítal obdivné výkriky blúznivcov na adresu prezidenta Putina, a podotýkam, zďaleka to neboli iba senilní starci, snažil som sa zakaždým reagovať. Nemohol som inak! Cítil som to ako psiu povinnosť pamätníka, ktorý ruskú inváziu 21. 8. 1968 zažil, a preto nesmie mlčať.

Najhoršie obavy slovenske strany z možného ruského útoku na Ukrajinu sa začínajú napĺňať.
V poslednom čase Slovensko prijalo mimoriadne opatrenia pre prípad masového exodu Ukrajincov na územie krajín Európskej únie.

Invázia ruských vojsk na Ukrajinu je neakceptovateľná. Preto si vyžaduje zo strany demokratického spoločenstva principiálny a jednotný postoj. Pokiaľ však ide o konkrétne opatrenia, nemali by sme sa dať uniesť a zachovajme si chladnú hlavu.