Ruská armáda sa už druhý mesiac snaží dobyť Ukrajinu. Tridsaťsedem dní ukrajinský ľud zadržiaval kremeľskú hordu a dokonca ju odháňal, čím ich nútil ustúpiť.
A po odchode moskovských barbarov sa otvára skutočný obraz „ruského sveta“. Keď bola ruská armáda vytlačená z oblasti Kyjeva, bolo možné pochopiť hrôzu toho, čo sa stalo.

Presne pred rokom Eduard Heger vystriedal Igora Matoviča. Výmena na poste premiéra síce zachránila túto koalíciu, no Heger ani zďaleka nenaplnil očakávania, ktoré boli do neho vkladané. Napriek tomu, že po roku chaosu sa mu podarilo upokojiť situáciu, výsledný dojem je dosť rozpačitý.

Sprievodným javom každej vojny je propaganda. Platí to aj v súčasnosti pri konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ale aj v diskusiách medzi USA, EÚ a Ruskom. Preto je aj dnes aktuálna kniha amerického sociológa masmédií a politológa Harolda Lasswella Technika propagandy v I. svetovej vojne, ktorá vyšla v roku 1927.

Fašistické Rusko už druhý mesiac vedie vojnu na Ukrajine. Ale namiesto prehliadky v Kyjeve, ktorú Putin očakával za tri dni, dostal diktátor odmietnutie, ktoré ho každým dňom približuje ku koncu.

V súvislosti s budúcnosťou Ukrajiny sa čoraz častejšie skloňuje slovo neutralita. Hovorí o nej prezident Volodymyr Zelenskyj aj ukrajinská delegácia, ktorá momentálne s ruskou stranou vyjednáva v Turecku. Otázne je, či neutralitu naozaj chce aj prezident Vladimir Putin.

Ruská invázia na Ukrajine trvá už dlhšie, než sme čakali. Kým tisíce utečencov prechádzajú cez naše hranice, vo verejnom diskurze sa stále objavujú názory, že nás sa celá situácia vôbec netýka. Skutočne si však môžeme dopriať benefit strkania hláv do piesku?

Rusko požaduje, aby „nepriateľské“ západné krajiny platili po novom za plyn v rubľoch. Európski lídri odkázali Putinovi, že by to znamenalo porušenie podpísaných dohôd. S tým si on asi hlavu neláme, veď oproti vojenskému napadnutiu Ukrajiny je to „maličkosť“.

Vojna, ktorú rozpútalo Putinovo Rusko proti susednému ukrajinskému štátu, už prekročila mesiac. Odvážne vyjadrenia hovorcov Kremľa na čele s predstaviteľmi najvyššej moci, že Kyjev dobijú o tri dni, zlyhali na plnej čiare.

Udalosti odohrávajúce sa na východných hraniciach kontinentu niektorí Európania stále považujú za lokálny konflikt, ktorý sa týka len Ukrajiny.
Je pochopiteľné, že pokiaľ sa to osobne netýka Nemca, Španiela alebo napríklad Francúza, títo občania pravdepodobne nebudú vnímať vojenské operácie na ďalekej Ukrajine ako niečo nebezpečné pre svoje blaho.

Ruská agresia na Ukrajine trvá už mesiac. Je úplne prirodzené, že nik nechce riskovať, aby sa vojna rozšírila ďalej smerom na Západ. Lídri NATO sa preto dohodli na posilnení východného krídla aliancie. Chcú tak chrániť krajiny, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti konfliktu. Vojaci NATO prídu aj k nám. Krok, ktorý by sme mali privítať, paradoxne, nevnímajú, všetci s pochopením. Čo by za takúto správu dali bojujúci Ukrajinci!