Plán ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) na pomoc sektoru reštaurácií a ubytovania formou poukážok v hodnote 500 eur pre zaočkovaných ľudí vo veku nad 60 rokov, nerieši súčasný stav týchto zariadení.
Gastro takúto formu pomoci nepovažuje za adekvátnu, nerieši totiž aktuálnu situáciu, ktorá je mimoriadne kritická, uviedla v pondelok Aliancia slovenskej gastronómie (ASG).

Nová továreň môže vyrásť neďaleko Varšavy má pomôcť čínskej automobilke NIO s expanziou na európsky trh.

Ceny stavebných materiálov by sa mohli v určitej miere stabilizovať už počas budúceho roka, ale iba pri poklese dopytu po nich. Stať sa to môže napríklad vtedy, ak sa plánovaná výstavba novostavieb na istý čas pribrzdí.

Problémy s dodávateľským reťazcom a nedostatok pracovnej sily v dôsledku pandémie v kombinácii s prudko rastúcimi cenami potravín a energií, zvýšili ceny. Centrálne banky na celom svete v súčasnosti sledujú, ako miera inflácie nevídane rastie, najviac za ostatných viac než 20 rokov. Reagujú rovnako, buď zvýšením úrokových sadzieb, alebo záväzkom, že tak urobia v blízkej budúcnosti.

Ceny ropy dnes kvôli obavám z novej mutácie koronavírusu zaznamenali najprudší pokles od vlaňajšieho apríla.
Severomorská ropa Brent zlacnela o 11,6 percenta a uzavrela na 72,72 dolára (64,25 eur) za barel. Cena americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) sa znížila o 13,1 percenta na 68,15 dolára (60,21 eur) za barel.

Nová mutácia koronavírus sa objavila v Juhoafrickej republike. Obchodníci sa kvôli jej šíreniu obávajú, že na trhu s ropou vznikne prevaha ponuky nad dopytom.

V týchto dňoch sú to presne tri roky, odkedy padol zásadný verdikt: uhlie na Slovensku skončí. „Štát prestane od roku 2023 dotovať výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia. Bane sa budú musieť prispôsobiť trhovým podmienkam,“ vyhlásil vtedajší minister hospodárstva, dnes poslanec Národnej rady Peter Žiga (Hlas).

Ceny ropy zaznamenali v piatok pokles o viac než 2 USD, pričom cena Brentu klesla k hranici 80 USD za barel (159 litrov).

Daňová revolúcia ministra financií Igora Matoviča výrazne nezníži daňovo-odvodové zaťaženie práce, ako si vláda napísala v programovom vyhlásení. Myslí si to bývalý minister financií a ekonóm Ivan Mikloš.
„Zamestnanci by mali mať po novom menšie daňovo-odvodové zaťaženie, ale len veľmi nepatrne. A to je jeden zásadný problém. Z dôvodu, že sa osemnásť rokov od našej daňovej reformy nevalorizoval nezdaniteľný základ, sa tu daňové zaťaženie práce výrazne zvýšilo. Nová reforma nenapĺňa zámer vlády z programového vyhlásenia znižovať daňové a odvodové zaťaženie práce. K istému znižovaniu dochádza, ale k veľmi nepatrnému,“ povedal v relácii TV JOJ Ranné noviny Mikloš.

Kabinet zároveň rozhodol, že celý proces bude mať na starosti spoločnosť MH Invest II.

Časti samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a zamestnávateľov sa opäť posunie splatnosť poistného na sociálne poistenie. Ide o sociálne odvody za november tohto roka, ktoré budú po novom splatné do 30. septembra 2024.