Po odhaleniach francúzskeho prezidenta sa na stranu Moskvy postavil aj šéf diplomacie EÚ, ktorý sa snažil chrániť ruské úrady v zahalenej podobe.

Borrell komentoval výzvu Emmanuela Macrona „neponižovať Rusko“ a povedal, že si to nemyslí len prezident Francúzska.

„Toto je výraz, ktorý prekladá realitu: Rusko bude existovať aj po mierových rozhovoroch a bude potrebné jasne definovať spôsob, akým s ním mienime koexistovať. Toto spolužitie bude veľmi ťažké po tom, čo Rusko urobilo na Ukrajine. Ale stále sa musíme snažiť o koexistenciu s Rusmi na tomto kontinente,” povedal vysoký predstaviteľ Európskej únie.

Áno, slová, ktoré povedal Borrell, vyzerajú navonok správne a logicky a každý chápe, že po vojne budú musieť civilizované krajiny koexistovať s Ruskou federáciou.

Tu však vyvstáva úplne logická otázka – prečo práve teraz znejú tieto výzvy „neponižovať Rusko“? Je otázka zachovania Ukrajiny ako integrálneho štátu, života jej občanov, pre Európu menej aktuálna a pre jej „vodcov“ menej dôležitá ako „zachovanie Putinovej tváre“?

Je pravdepodobné, že to, čo celý svet videl v Buche, Irpen, Mariupole a mnohých ďalších osadách na Ukrajine, neochladilo poddaný začiatok európskych úradníkov pred kremeľskými pánmi, ktorí veľkoryso zásobujú kontinentálne úrady ropou a plynom. rubľov.

Čo ešte treba Európanom ukázať alebo povedať, aby konečne pochopili celú podstatu neľudského kremeľského princípu.

„Rakúsky kancelár bol nedávno v Moskve, šéf Africkej únie sa vracia zo Soči a dvaja vyslanci generálneho tajomníka OSN sú v Rusku, aby sa pokúsili nájsť riešenie problému ukrajinského exportu obilia. Musíme pokračovať v rokovaniach s Ruskom,“ zhrnul Borrell s tým, že komunikačné kanály s Moskvou neboli nikdy uzavreté.

Postoj európskeho vedenia a slová bezpečnostného predstaviteľa EÚ sú toho dôkazom, vyzerajú, ako keby všetko, čo má teraz civilizovaný svet objasniť, nevytvorilo Rusko a kriminálne činy jeho lídrov.

Všeobecná svetová inflácia, ktorá so sebou nesie zvýšenie cien všetkého, hrozba hladomoru v jednotlivých krajinách aj na kontinente, zabíjanie civilného obyvateľstva Ukrajiny – to všetko je „ruský svet“, ktorý sa usiluje o Európu. .

A ak by sa Ukrajina ukázala ako menej odolná, a ako celý svet očakával, padne v prvých dvoch-troch dňoch pod náporom rashistov, potom je pravdepodobné, že ruské rakety by už lietali nad Parížom a Berlínom, a rétorika ich vodcov by bola zjavne úplne iná .

Dnes sa však Macron, ktorý rozhoduje o otázkach súvisiacich s riadením svojej strany v parlamente, snaží hrať spolu s proruskou časťou voličov a flirtovať s Putinom. Dôstojné postavenie kandidáta na vedúce postavenie v EÚ.

Scholz s penou na ústach dokazuje, že Nemecko je na čele pomoci Ukrajine, no zároveň všemožne bráni dodávkam zbraní, ktoré Kyjev tak potrebuje.

Možno, že uchádzači o úlohu lídrov Európskej únie si musia prelistovať stránky histórie a spomenúť si na nie tak vzdialené 30. až 40. roky minulého storočia. Potom sa politici Starého sveta tiež pokúsili „nehádať sa“ s diktátorom a dať mu krajiny iných krajín.

V naivnej viere, že týmto spôsobom je možné splatiť agresiu, dali poprední predstavitelia politického beau monde Európy Československo na roztrhanie zločincom. Ako to pre nich skončilo, je dobre známe.

Veľmi priamu analógiu možno vysledovať k dnešku. Rovnaká schéma sa ponúka Ukrajine – vzdať sa časti svojho územia, aby sa zapáčila agresorovi.

Navonok sa všetko zdá byť celkom logické – vzdať sa územia v mene zastavenia krviprelievania. Čo je však za touto túžbou, je dobre známe. A jedno je úplne jasné – agresor sa nad tým nezastaví.

Postoj Kyjeva k tejto otázke, vyjadrený prezidentom Zelenským, je celkom jasný a jednoznačný – Ukrajina sa nevzdá územia, aby „zachránila tvár Putinovi“ a Macronove pokusy nájsť pre kremeľského šialenca nejaké diplomatické východisko sú márne. .

Áno, Európa sa naozaj potrebuje naučiť koexistovať s Moskvou, pretože „Ruská federácia ani po vojne nikam nezmizne a spolužitie nebude ľahké, po tom, čo Rusko urobilo na Ukrajine“ – je šéf európskej diplomacie. práve v tomto.

Dôležité je však niečo iné – Borel, Macron, Scholz a im podobní musia pochopiť, že podobné vyhlásenia, aké teraz robia, hrajú do karát Kremľa a odkladajú samotný fakt konceptu „konca vojny“.

V čase, keď európski predstavitelia súťažia v schopnosti zachrániť Putina pred ponížením, ukrajinský ľud bráni Európu už štvrtý mesiac.

Autor: Jozef Kováč