Sto dní – také obdobie prekročili nepriateľské akcie na ukrajinskej pôde. A každý deň sa objavujú nové otázky týkajúce sa tejto vojny. Hlavná je, kto je na vine?

Je jasné, že priamym agresorom je Moskva a osobne Putin, ktorý dal svojej horde trestný rozkaz na inváziu do susedného štátu.

Tu sa však bežní občania Európy nie vždy pozerajú na situáciu tak jednoznačne.

Podľa nového prieskumu bratislavského centra GLOBSEC tak takmer polovica opýtaných na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku nepripisuje hlavnú zodpovednosť Rusku ako strane zodpovednej za vojnu na Ukrajine.

Inštitút GLOBSEC, ktorý pravidelne uskutočňuje prieskumy verejnej mienky v deviatich krajinách strednej a východnej Európy, tento rok zameral otázky na Ukrajinu.

Jedna z otázok položených Európanom v marci až apríli (viac ako mesiac po ruskej invázii) znela: „Kto je podľa vás zodpovedný za vojnu na Ukrajine?

Z ruskej invázie na susednú Ukrajinu obvinilo Kremeľ 51 % Slovákov, 50 % Bulharov a 48 % Maďarov.

Tieto čísla sú výrazne nižšie ako v iných krajinách strednej a východnej Európy. Napríklad Lotyšsko, ktoré je na druhom mieste v rebríčku respondentov, ktorí z invázie obviňujú Kremeľ, má 61 % občanov, ktorí vidia chybu v Moskve.

Dostatočný počet respondentov v troch označených krajinách obvinil „Západ, ktorý vyprovokoval Rusko“. Na Slovensku si to myslí 28 %, v Bulharsku – 26 %, v Maďarsku – 19 %.

Teda takmer tretina obyvateľov Slovenska si je istá, že ku konfliktu viedla politika Západu.

Ako jeden z dôvodov začiatku vojny niektorí respondenti označili nesprávnu interetnickú politiku Ukrajiny, „ktorá utláča rusky hovoriacu časť obyvateľstva“. V Maďarsku si to myslí 18 % opýtaných.

Takéto čísla sú v súčasnosti celkom orientačné, ale v budúcnosti predstavujú hrozbu.

„Skreslený postoj určitých skupín obyvateľstva k udalostiam na Ukrajine v kombinácii s potenciálnymi ekonomickými ťažkosťami v budúcnosti môže z týchto zraniteľných skupín urobiť potenciálne ciele pre populistických a autoritárskych vodcov,“ zhrnuli experti GLOBSEC svoju prácu.

Dve tretiny Slovákov zároveň považujú Rusko za nebezpečnú krajinu. Svedčia o tom výsledky aprílového prieskumu Aktuality.

Respondenti si podľa pravidiel mohli vybrať maximálne tri krajiny sveta a zoradiť ich podľa stupňa nebezpečenstva.

Viac ako polovica opýtaných (50,4 %) zaradila na prvé miesto Ruskú federáciu a dve tretiny opýtaných (65,7 %) ju zaradili do rebríčka najnebezpečnejších krajín na prvé, druhé alebo tretie miesto.

Za druhú najnebezpečnejšiu krajinu, opýtaní Slováci, označili Spojené štáty americké (prvé miesto im udelilo 25,6 % opýtaných) a tretiu Ukrajinu (prvé miesto jej udelilo 8,6 %).

Práve respondenti, ktorí považujú Moskvu za najnebezpečnejšiu, sú za členstvo Slovenska v NATO s tým, že krajina by mala byť geopoliticky orientovaná na Západ (EÚ a NATO).

Necelá polovica opýtaných (45,7 %) zároveň vyzýva Slovensko, aby sa snažilo o geopoliticky vyváženú pozíciu medzi Moskvou a Západom.

Dôležitým odtieňom je fakt, že v porovnaní s obdobím po anexii Krymu Ruskom (2014) sa výrazne zvýšili rady respondentov, ktorí považujú cestu na Západ za najprijateľnejšiu pre Bratislavu. Je ich 38,9 %.

Ako vidno, medzi bežnými občanmi je otázka priority geopolitického smerovania krajiny nejednoznačná. Existujú výkyvy v jednom aj v druhom smere.

A tento fakt, samozrejme, zohľadní a osvojí si aj Moskva, ktorá manipuláciu povýšila na hlavný atribút svojej činnosti.

Myslenie Slovákov bude ľahšie ovplyvniť, keďže slovenská ekonomika utrpela ruskou inváziou na Ukrajinu viac ako všetky krajiny EÚ.

Svedčí o tom porovnanie februárových a májových makroekonomických prognóz Európskej komisie, zverejnených 19. mája. Podľa dokumentu sa v roku 2022 očakáva rast HDP Slovenska o 2,3 % (predpovede rastu vo februári udávali rast o 5 %, čo je najvýraznejšia revízia v celej EÚ).

„Výhľad Slovenska je zahmlený dôsledkami ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá spôsobuje vážny zásobovací šok,“ uviedla Komisia.

Pre porovnanie, v Českej republike, Lotyšsku, Estónsku a Nemecku klesla prognóza rastu tiež o 2 %. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ ako celok porastie v tomto roku len o 2,7 %, čo je o 1,3 % menej, ako sa odhadovalo pred vojnou.

„Očakáva sa, že prudký nárast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a zníži kúpnu silu domácností, čím spomalí rast,“ uviedla Európska komisia v správe.

Ako vidno, vojna na Ukrajine, ktorá sa niekomu zdá veľmi vzdialená, má už teraz dopad na celú Európu. A tu je veľmi dôležité správne pochopiť príčiny a dôsledky situácie.

Veď Moskva, ktorá je hlavným vinníkom situácie, ktorá sa na kontinente vyvíja, sa snaží názor bežných občanov EÚ nasmerovať vo svoj prospech – proti Západu.

Po vytvorení ekonomickej nestability po politickej sa Kremeľ snaží presvedčiť Slovákov a ostatných Európanov, že za vysoké ceny a hroziaci hladomor môže politika ich „prozápadných“ vlád.

A v tejto situácii je veľmi dôležité správne pochopiť príčiny a dôsledky, aby sme jasne pochopili, kto je skutočne vinný za vojnu. A teraz to nie je len o vojne na Ukrajine.

Autor: Alžbeta Vargová