Mnohých spoluobčanov prekvapuje, koľko ľudí na Slovensku sa ešte stále zaujíma o školstvo. Nezriedka sú medzi nimi napríklad žiaci alebo aj učitelia. To však možno poľahky vysvetliť tým, že do školstva akoby mimovoľne vstupujú takmer každé ráno.

I keď takmer každý týždeň majú aj také dve výnimky. Preto možno každému učiteľovi kedykoľvek povedať, teda ako v dobrej firme, že: „Ak ťa nepotrebujeme dva dni v týždni, tak ťa ani nepotrebujeme vôbec!“ Čo je úplne prirodzený sklon školstva. Ale veď podobné je to aj v zdravotníctve alebo aj v doprave, kde sa tiež prepúšťajú vlaky. Naposledy jeden zo zúfalstva a bez nejakých takých tých rušňovodičov alebo aspoň imaginárnej spoluúčasti pomyselných železničiarov odišiel za prácou až do Maďarska.

Pravdepodobne dúfal, že taký Viktor Orbán, na rozdiel od nášho Eduarda Hegera, mu zabezpečí do budúcnosti aspoň trochu nafty. Ryba, teda aspoň v tomto prípade, totiž smrdí od rušňa. Prirodzená nedisciplinovanosť vlakov vedie k tomu, že ich miesta sa na železnici postupne zrušia. V školstve tiež pomaly nie je na kúrenie, čo sa však zlepšuje úplne podobným spôsobom, teda prepúšťaním učiteľov a hneď nato rušením študijných odborov, ktoré potom údajne aj tak nemá kto učiť.

Verejnosť na to ešte ako-tak reaguje, i keď dosť nečakaným spôsobom. Napríklad článkami o ničomnosti slovenského školstva, o ktorej svedčí napríklad tiež to, že Bill Gates by u nás nemohol učiť na vysokej škole. Bystrý novinár totiž zistil, že je to preto, lebo nemá vyššie vzdelanie. Má teda iba maturitu. Hockde na svete by však, aspoň podľa predstavy investigatívneho žurnalistu, na vysokej škole učiť mohol úplne bez problémov. Nuž možno aj u nás, ak by prejavil aspoň minimálnu snahu, ktorú však dosiaľ zbabelo nepreukázal.

Vieme si však predstaviť, ako by si ho navzájom medzi sebou „pinkali“ rôzne univerzity, len aby ich to nepostihlo. Aj keby si zvolil na výučbu nejakú všeobecne príťažlivú tému. Napríklad: „Bill Gates: Vývin viazaného verša u mladých básnikov školy štúrovskej“ Alebo inú. Veď študenti by sem potom chodili aj zo zahraničia a minister financií Igor Matovič by potom azda i školám prihodil. Namiesto toho, aby im zobral a „dogebril“ tým „sulíkovského“ grobiana, teda ministra školstva Branislava Gröhlinga, či podľa čoho sa to dnes pre školy vymeriava.

O školstvo sa medzitým začala už zaujímať aj ministerka pre informácie zo strany Za ľudí: „Keď sa predseda SaS vedel hádzať o zem, aby neplatili daň z nadmerného zisku firmy, ktoré majú nezaslúžený zisk, ktorý súvisí s vojnou na Ukrajine a s celosvetovou krízou… Tak dúfam, že sa bude hádzať o zem aj kvôli platom učiteľov,“ zdôraznila vicepremiérka Veronika Remišová.

A to je aj jeden z dôvodov, prečo ešte stále vôbec nepovažujem situáciu v školstve za úplne beznádejnú, pričom to tak citlivo nevnímam iba ja sám. „K zvýšeniu platov učiteľov sa uskutočnili desiatky rokovaní a stretnutí počas dvoch rokov. Reakciou bolo, že nie sú financie,“ povedal minister školstva.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk