Členovia ruských neonacistických a pravicovo-extrémistických skupín sú priamo zapojení do ruskej invázie na Ukrajinu.

Takéto údaje obsahuje dôverná správa nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND), ktorej text mali k dispozícii novinári z publikácie Spiegel.

Podľa nemeckej rozviedky v radoch ruskej armády, ktorá vtrhla na Ukrajinu, bojujú príslušníci Ruskej cisárskej ligy (RIL) a skupiny Rusich.

Spolupráca kremeľského vládnuceho režimu s takýmito skupinami podľa analytikov nemeckej Federálnej spravodajskej služby robí úplne absurdnou „denacifikáciu“ Ukrajiny, ktorú Kremeľ vyhlásil za cieľ vojny.

Na nepriateľských akciách sa podľa dostupných údajov podieľa aj Ruská cisárska légia, polovojenské krídlo pravicovo-extrémistickej skupiny Ruské imperiálne hnutia, ktorej členovia sa v rokoch 2014-215 zúčastnili vojny na Donbase.

Podľa BND boli militanti vycvičení vo výcvikovom stredisku Partizan RIL v Petrohrade.

Skupina Rusich je podľa správy nemeckej tajnej služby „povestná svojou brutalitou“ a získala si povesť, že „neberie žiadnych zajatcov“. Členovia skupiny sa približne od začiatku apríla zúčastňujú bojov na Ukrajine.

Ako dôkaz Rusichovej pravicovo-extrémistickej ideológie BND zaradilo fotografie zakladateľov skupiny, ktorí pózovali s vlajkou s hákovým krížom a reinštruovali nacistický pozdrav.

Ak niekoho táto správa zaskočila, nech sa nečuduje. Dá sa veriť tým, v ktorých najvyšších stupňoch moci sú ľudia, ktorým nacistické idey, mierne povedané, nie sú až tak vzdialené.

Ak je pre normálneho človeka nacizmus neprijateľnou ideológiou, ktorú odsudzuje každý civilizovaný štát, tak v Rusku to nie je úplne pravda.

Presnejšie, vôbec nie. Napríklad istého Rogozina, ktorý začínal svoju politickú kariéru s úprimne nacistickými heslami a bol šéfom neonacistického hnutia v Ruskej federácii, teraz Putin vedie Roskosmos.

Ako ste pochopili, tento príspevok je na najvyššej úrovni. A to, že naňho nasadili človeka presne takéhoto presvedčenia, o niečom hovorí.

Rogozin je veľmi známa osobnosť ruskej politiky. Jeho nacistická rétorika je prítomná vo federálnom mediálnom priestore a má, prirodzene, vplyv na mysle a vedomie Rusov.

A zároveň sa Moskva chystala „denacifikovať“ susednú Ukrajinu. Chápete mieru cynizmu a šialenstva kremeľskej kliky.

Denacifikovať Ukrajinu znamená podpísať svoju úplnú idiociu. Hoci je Moskva pri hľadaní ospravedlnenia pre svoje trestné činy pripravená prekročiť akékoľvek hranice.

A aj keď sa zdá, že Ruská federácia už prekročila všetko možné aj nemožné, Kremeľ preráža ďalšie dno.

Moskva sa zároveň snaží robiť prefíkanú politiku, podlým spôsobom manipuluje situáciu. Kričiac do celého sveta o boji proti obrode nacizmu, v skutočnosti Kremeľ koná v súlade s myšlienkami zakladateľov a nositeľov základov tejto neľudskej ideológie.

Teraz pokus o „denacifikáciu“ Ukrajiny zlyhal. A samotný termín sa ukázal byť pre Moskvu stratovým.

Ešte začiatkom mája sa v ruských médiách objavili správy, že Kremeľ hľadá náhradu za výraz „denacifikácia“ – Rusi tomu jednoducho nerozumejú.

Čo môžeme povedať o obyčajných občanoch, ak sa to zástupcom ruskej delegácie na rokovaniach s Ukrajinou ťažko vysvetľuje. Preto už v apríli tento termín takmer zmizol z vysielania propagandistických televízií. Je pravda, že namiesto zložito tkaného termínu sa nedalo nájsť nič úspešné.

Živým dôkazom nacizmu v ruštine je zároveň útek ukrajinských starých ľudí, ktorí prežili holokaust, ktorí boli pred ruskou inváziou nútení hľadať útočisko v Nemecku, z rodnej krajiny.

Zamyslite sa nad týmto konkrétnym faktom – ukrajinskí starí ľudia utekajú pred ruským nacizmom a nachádzajú pred ním ochranu v Nemecku.

Nemecký prezident Steinmeier na stretnutí v opatrovateľskom dome, kde našlo úkryt 80 utečencov vo veku 82 až 95 rokov, priamo obvinil ruského prezidenta z falošnej zámienky na rozpútanie vojny.

„Možno nič lepšie ako osud týchto ľudí, ktorí prežili holokaust, neukazuje, akým zlomyseľným je cynizmus, ktorým Putin ospravedlňoval túto vojnu,“ povedal Steinmeier a pripomenul, že Kremeľský Fuhrer v noci útoku na ukrajinský štát vyhlásil „potrebu denacifikácie“. Ukrajina“.

Je pravda, že keď hovoríme o dôvodoch, ktoré viedli k tejto vojne, je dôležité pochopiť, že to boli slová a činy niektorých politikov v Európe, ktoré sa stali faktorom, ktorý dotlačil Putina k agresívnemu rozhodnutiu.

Začiatkom apríla o tom hovoril veľvyslanec Ukrajiny v Berlíne, ktorý kritizoval toho istého Steinmeiera za dlhodobé väzby s Ruskou federáciou.

Potom Melnik povedal, že súčasný prezident Nemecka „po celé desaťročia utká pavučinu kontaktov s Ruskom“. A hoci sám nemecký vodca priznal chyby v nemeckej politike voči Rusku, faktom zostáva.

Steinmeier bol jedným zo zástancov výstavby rusko-nemeckého plynovodu. Na obranu Nord Stream 2 tvrdil, že jeho spustenie „dá impulz k novému dialógu s Moskvou“.

A naozaj to fungovalo – presadzovanie sa stalo. Putin, ktorý cítil absolútnu „podporu“ od nemeckých „priateľov“, sa rozhodol zaútočiť na Ukrajinu. Prebieha dialóg – rozprávajú sa tanky, guľomety a delá.

Stalo sa tak po ruskej invázii, Steinmeier priznal, že v politike voči Rusku „spravil chybu“ a vyzval na tribunál pre Putina a Lavrova.

Ale umenie politiky spočíva práve v tom vidieť ďalej a vedieť si vopred vypočítať situáciu.

V čase, keď Ukrajina kričala do celého sveta, žiadala zastaviť SP-2, varovala pred hrozbami, ak by bola spustená, Steinmeier, okrem iných nemeckých osobností, projekt schvaľoval.

Práve Nemecko zastúpené vtedajšou kancelárkou Merkelovou sa snažilo o dokončenie výstavby plynovodu. Merkelová spolu s Bidenom doslova vytiahla potrubie zo zabudnutia, čím rozmrazila vtedy zastavenú stavbu.

A keď dnes Steinmeier a ďalší nemeckí a iní európski lídri hovoria o hrôzach páchaných ruskou armádou na Ukrajine, musia pochopiť, že Putin vrátane nich dostal na takéto akcie právo.

Nord Stream 2 bol akousi carte blanche za vojnu proti Ukrajine, ktorú ruskému diktátorovi vydala civilizovaná komunita. A v prvom rade – Nemecko.

Denacifikácia, o ktorej Kremeľ a jeho propagandisti tak dlho kričali, pokračuje.

Len z fingovanej denacifikácie, ktorou Moskva len zakrývala uspokojenie schizofrenických ambícií svojho notoricky známeho Fuhrera, je prechod k denacifikácii samotnej Ruskej federácie – zabrániť tomu, aby „ruský svet“ prišiel do Európy.

A dnes to Ukrajina úspešne robí a postupne denacifikuje Ruskú federáciu.

Európa, na druhej strane, môže napraviť svoje vlastné chyby, ak jej lídri vyvodia správne závery z vlastných minulých činov. Toto je jediný spôsob, ako vybudovať bezpečnú budúcnosť pre celú Európu.

Autor: Jozef Kováč