Sú to len deti, ktoré stratili domov, treba ich vtiahnuť do kolektívu, nie odsúvať nabok a aj tínedžeri by mali hľadať spôsoby, ako s nimi komunikovať, vysvetľuje detská psychologička
Nemajú to jednoduché. Deti z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou, už sedia v slovenských laviciach. Nie všetky sa ale stretli s vrúcnym prijatím a mnohí naši žiaci ich v triede nechcú. Ako by sme mali my rodičia hovoriť s deťmi o tejto situácii?
Koľko detí z Ukrajiny je už v našich školách?
Už dva mesiace sa ukrajinské deti postupne začleňujú do vyučovania na tunajších materských, základných, stredných ale aj vysokých školách, dokonca ministerstvo školstva uvoľnilo opatrenia aj na ich prijatie do CVČ a umeleckých škôl. Čo hovoria posledné údaje, ktorými momentálne disponuje Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR?
„Od 24. 2. 2022 do 8. 4. 2022 evidujeme 6 248 zaradených detí ukrajinských utečencov – z toho 774 v materských školách, 4 892 v základných školách a 618 v stredných školách. Z celkového počtu je 24 % v Bratislavskom kraji,“ uviedol odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Mnohé deti sa do školy ešte neprihlásili a ich počet sa môže ešte postupne zvýšiť.
Škôlkari sa prispôsobili rýchlo
Najväčší problém prijať deti majú materské školy, ktoré sú po celom Slovensku už aj tak preplnené. Mnohé ale urobili všetko pre to, aby umiestnili aspoň pár detičiek.
Malí škôlkari nových kamarátov prijímajú bez väčších emócií. „Deti ich nevnímajú ako niekoho úplne cudzieho. Aj keď si nerozumejú, tak sa spolu hrajú, požičiavajú si hračky a malí Ukrajinci sa u nás do kolektívu začlenili rýchlo. Horšie je to s komunikáciou s učiteľkou, pretože si nerozumejú. Staršie učiteľky využívajú niektoré slová z ruštiny, obrázky a už sa naučili najpoužívanejšie frázy. Rovnako je problém komunikovať s mamičkami, ale našli sme si systém,“ prezradila Ivetka, riaditeľka materskej školy v Košiciach, ktorá prijala už 8 detí.
Práve učiteľky v škôlkach sa s detičkami natrápia najviac. „V škôlkach je to s komunikáciou naozaj veľmi komplikovaná situácia. Učitelia často nevedia, ako s malými deťmi komunikovať, preto musia byť veľmi vynaliezaní, pomáhajú si obrázkami, ukazovaniami, alebo ich učia nové slovíčka po slovensky,“ uviedla detská psychologička Gabriela Herényiová.
Základné školy bojujú s problémami
Prvé nezhody ale zaznamenali učitelia medzi žiakmi na základných školách. Hlavne pubertiaci vo vyšších ročníkoch majú so začlenením Ukrajincov medzi seba problémy.
„Máme v triede päť Ukrajincov, museli sme pridať lavice a máme teraz menší priestor. Snažili sme sa ich prijať, ale oni nemajú záujem, tak ani my. Niektorí sú buď tichí, alebo zase až veľmi hluční, drzí a nerešpektujú učiteľov. Ani nám nerozumejú, takže používame prekladače v mobile alebo rukami nohami, ale mimo školy sa nekontaktujeme. Učitelia s nimi hovoria po rusky alebo tiež pomocou prekladačov,“ opísal podmienky v škole ôsmak Filip zo základnej školy v Galante.
U detí zo základnej školy, ktoré už celkovej situácii rozumejú a noví spolužiaci sa im veľmi nepáčia, by mali zakročiť rodičia. Je dôležité doma sa o všetkom porozprávať a vysvetliť im, že keby nebola vojna, tieto deti by u nás neboli a je jasné, že tu budú ešte dlho, a preto by sme sa s nimi mali naučiť spolupracovať.
Psychologička odporúča tínedžerom položiť jednoduchú otázku – Čo by si robil ty na ich mieste v cudzej krajine, kde nikomu nerozumieš a nikoho nepoznáš? „V žiadnom prípade doma na ukrajinské deti nenadávame, že načo tu sú, načo ich máme zachraňovať, pretože takúto nevraživosť voči cudzincom budú mať v sebe zakorenenú na celý život,“ doplnila Herényiová.
Starší to skúšajú aj po anglicky
Stredoškoláci sa na nových spolužiakov pozerajú triezvejšie a uvedomujú si, že Ukrajinskí študenti to u nás nemajú ľahké. „V triede máme troch Ukrajincov a veľmi sa snažia. Komunikujme rukami nohami a po anglicky. Už sme boli spolu aj vonku a ukázali sme im mesto. Nikto ich neodsudzuje a rešpektujeme ich. Viem ale, že v niektorých iných triedach je situácia o dosť horšia,“ povedala tretiačka Tatiana z gymnázia v Bratislave.
Hovorte s deťmi o situácii na Ukrajine
Podľa psychologičky by rodičia svojim školopovinným deťom v akomkoľvek veku mali opäť vysvetliť, že Ukrajinské deti by mali rešpektovať a prijať do kolektívu, pretože si prechádzajú ťažkými životnými zmenami a oni za vzniknutú situáciu nemôžu. Určite by radšej žili vo svojej krajine a chodili do svojej školy so svojimi spolužiakmi, ale žiaľ, sú tu a my by sme im mali pobyt aspoň trochu spríjemniť.
„Snažte sa svojim deťom vysvetľovať, že by Ukrajincov mali vtiahnuť do kolektívu, nie odsúvať ich nabok, iba preto, že im nerozumieme. Tínedžeri by mali hľadať spôsoby, ako s nimi komunikovať, nájsť spoločnú reč, využívať v mobiloch prekladače. Nech sa ich opýtajú čo sledujú, čo sa im páči, aké stránky na internete navštevujú a cez to sa k nim priblížiť. Mali by sme sa snažiť ukázať im, že im chcem u nás pomôcť,“ uviedla detská psychologička.
Spolupráca školy a rodiny je tiež dôležitá
Dôležitú rolu v budovaní vzťahov na školách zohrávajú aj vyučujúci. „Úlohou učiteľov by malo byť nájsť na základe svojej praxe a skúseností spôsoby, ako s novými študentmi komunikovať, ako im pobyt v slovenských školách spríjemniť a pomôcť im aj so začlenením do kolektívu,“ vysvetlila Herényiová.
Tiež by mali často apelovať na rodičov, aby sa doma so svojimi deťmi o ukrajinských spolužiakoch rozprávali a zaujímali sa o nich. „Spolupráca školy a rodiny je nesmierne dôležitá. Čakajú nás ťažké časy a nie je to na jeden deň. Treba sa na to pripraviť,“ doplnila.
Čo v prípade, ak dieťa nie je prijaté do kolektívu?
Treba si uvedomiť aj to, že ukrajinské dieťa môže byť nešťastné, ak ho spolužiaci neprijali a začne sa trápiť. Učitelia by mali takúto napätú situáciu čím skôr riešiť.
„Vedenie školy by mu malo aspoň čiastočne dovoliť domáce učenie a dať mu domáce úlohy. Sprotiviť mu novú školu nie je dobré. Deti vedia byť na seba veľmi kruté. Keď medzi sebou bojujú, môže to byť veľmi nepríjemné a môže to narobiť viac škody ako osohu,“ uzavrela detská psychologička Gabriela Herényiová.
Deti vidia, čo vidíme aj my a vidia aj nás a naše reakcie. Správy z Ukrajiny otriasli celým svetom. Výnimkou nie sú ani naše deti, ktoré aj keď si to možno nemyslíme, vnímajú celú stiuáciu veľmi pozorne. Ako s nimi o tejto ťažkj téme hovoriť poradí psychologička:
Zdroj: https://najmama.aktuality.sk