Prezidentská kandidatúra, ktorá sa skončila víťazstvom Emanuela Macrona v druhom kole volieb, sa nestala senzáciou ani pre samotných Francúzov, ani pre Európu.

V zásade sa stalo to, čo sa malo stať – Francúzsko podporilo úradujúceho prezidenta, čím si zabezpečilo mier na ďalších päť rokov.

Aj keď pokoj je skôr podmienený a všetko sa môže v okamihu zmeniť. Napríklad samotná skutočnosť vyhlásenia predbežných výsledkov nepotešila všetkých Francúzov a vo viacerých mestách krajiny vypukli protesty.

Je v tom určitá symbolika, ktorá naznačuje, že druhé funkčné obdobie pre Macrona nebude len tak.

Je pravda, že prvá kadencia Francúza nebola taká ružová, stačí si spomenúť na „žlté vesty“, ktorých pohyb sa začal túžbou znížiť ceny pohonných hmôt a zašiel tak ďaleko, že požadoval rezignáciu samotného Macrona.

Aj keď, ak sa pozriete z druhej strany, je to dôkaz, že Francúzsko je slobodná krajina s európskymi hodnotami, kde každý občan môže vyjadriť svoj postoj. Je pravda, že podľa niektorých správ stoja za protestmi „žltých viest“ ruské špeciálne služby.

Nech je to akokoľvek, súdiac podľa výsledkov hlasovania, stabilita je pre Francúzov stále dôležitá. Pravdepodobne to bolo presne to, čo rozhodlo o výbere v prospech Macrona.

Aj keď, treba si uvedomiť, že vzdialenosť medzi ním a jeho náprotivkom Marine Le Penovou sa oproti predchádzajúcim voľbám zmenšila.

To môže naznačovať, že Francúzi sú pripravení na zmenu. A ak je súčasné volebné obdobie pre súčasného prezidenta Francúzska druhé, a teda aj posledné, potom pre Le Penovú v piatich sa otvárajú všetky príležitosti na prevzatie prezidentského úradu. A ľudia dovtedy zrejme dozrejú na jej prezidentovanie.

A práve v tomto spočíva skutočná hrozba nielen pre francúzsku spoločnosť, ale aj pre celú Európu.

Le Penová je horlivým podporovateľom Putina a neskrýva to. Jej názory sú v súlade s víziami Moskvy a niektoré vyjadrenia a činy lídra „Národného združenia“ akoby Kremeľ predpisoval.

Táto možnosť však nie je prekvapujúca, pretože pre nikoho nie je tajomstvom, že finančná závislosť Le Penovej a jej strany od Ruska je dosť silná. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že stranu podporuje Kremeľ.

Dôkazom toho môže byť aj škandál, ktorý sa odohral pred koľkými rokmi.

Po tom, čo francúzske, európske a americké banky odmietli požičať Le Penovej spolupracovníkom, vedenie Národného frontu predsa len dostalo od Česko-ruskej banky pôžičku 9 miliónov eur na predvolebnú kampaň strany.

Následne bolo niekoľkokrát postúpené právo vymáhať dlh od Le Penovej spolupracovníkov. Najzaujímavejšie však je, že konečným vlastníkom takéhoto práva bola spoločnosť Aviazapchast, ktorú vlastnili ľudia z FSB a GRU Ruskej federácie. A v januári 2020 žiadali od vedenia Národného frontu zaplatenie dlhu.

Netreba sa preto čudovať takejto oddanosti myšlienkam Kremľa zo strany Národného združenia a láska Le Penovej k Ruskej federácii a Putinovi osobne je celkom dobre platená.

Ale Macron, mladý a progresívny politik, vyhral voľby (aspoň tak to vyzeralo na začiatku svojho prezidentovania).

Okrem toho, súčasný prezident Francúzska sa nebráni tomu, aby zaujal miesto lídra v Európe, najmä potom, čo Frau Merkelová opustila politický Olymp.

Pravda, mladému prezidentovi sa zatiaľ s vedením nedarí a nie je jasné, na čom bude v najbližšom období stavať.

Áno, a vzťahy s Moskvou, ktoré sú jednou z hlavných tém rozdielov medzi Macronom a Le Penovou, znovuzvolený prezident zatiaľ jasne nedefinoval.

V otázke Paríž – Moskva nie je jasno, iba otázky. Nie je jasné, ako sa bude budovať politika vzťahov v tejto línii a zrejme v blízkej budúcnosti sa tam niečo ujasní.

Počas dvoch mesiacov vojny, ktorú v Európe rozpútala Ruská federácia, Macron volal Putinovi tucetkrát. Prečo a čo chcel prezident Francúzska od ruského „kolegu“ zostáva pre mnohých záhadou. Navyše po každom telefonáte sám francúzsky vodca poznamenal, že ho kremeľský majster jednoducho nepočul a nedošlo k žiadnemu pokroku.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, ktorá presahuje rámec francúzsko-ruských vzťahov – čo potom robiť s ambíciami na vedúce postavenie v EÚ.

Otázky pokračujú a zatiaľ žiadne odpovede. Samozrejme, Macronovo víťazstvo vo francúzskych prezidentských voľbách je pre Európu oveľa výhodnejšie ako nástup Le Penovej k moci, ktorá síce vo svojich vyjadreniach zmiernila radikalizmus (politickí technológovia urobili maximum), ale neprestala byť odporkyňou EÚ, NATO a myšlienka spoločných európskych hodnôt.

Macrona preto Európa vníma ako úplne prijateľnú možnosť. Aj vzhľadom na fakt, že súčasný prezident môže mať so svojimi ľuďmi zložitý vzťah, zvoliť si na jeho miesto neliberálneho a pravdepodobne nedemokratického lídra by bol pre Francúzsko a celú Európu nepríjemný experiment.

Navyše, opätovné zvolenie Macrona môže posilniť jednotu Európy, aspoň jej západnej časti. Najmä ak vezmeme do úvahy nástup sociálneho demokrata Scholza k moci v Nemecku a popularitu technokratického ekonóma Draghiho v Taliansku.

Teraz všetko závisí od samotných obžalovaných, ale niet pochýb o tom, že každý z nich sa bude chcieť stať novým vodcom veľkej Európy.

Je dôležité, aby samotná Európa bola zároveň skutočne slobodná, demokratická a pokojná.

Autor: Jozef Kováč