Nie je dôvod dúfať, že zločiny, ktorých sa ruská armáda dopustila v okolí Kyjeva, sú izolovaným incidentom.

Putinovská propaganda roky upierala Ukrajine právo na existenciu – samostatnú, alebo úplnú – a Ukrajincom ľudskosť. Označenie operácie za „denacifikáciu“ je propagandistickou obdobou kobercového bombardovania miest, s cieľom zastrašiť, zlomiť vieru v možnosť diskusie. Zmysel dáva len v roky budovanom svete lží, v ktorom sú Ukrajinci vinní z nacizmu už len preto, že nechcú byť Rusmi.

K tomu pripočítajte frustráciu z vojenskej porážky. „Špeciálna vojenská operácia“, počas ktorej sa mal do troch dní obsadiť Kyjev, sa pre propagandou „zblbnutých“ gerojov zmenila na obyčajnú hnusnú vojnu. Nevítajú ich kvetmi, ale Molotovovými kokteilmi a nadávkami. V ukrajinčine aj v ruštine. Ukrajinská armáda, ktorá sa mala rozpadnúť v prvých dňoch útoku, im úspešne vzdoruje. Dokonca ich opakovane poráža.

V tejto situácii nie je namieste dúfať, že by vojnové zločiny z Buče, Boroďanky, Motyžynu… mohli byť izolovaným incidentom, excesom, za ktorý je zodpovedných pár jednotlivcov. Bohužiaľ. Masakry civilistov sú súčasťou taktiky okupačných síl. Raketové útoky na civilné budovy. Na ľudí čakajúcich na humanitárnu pomoc. Streľba do utečencov. Cielené zabíjanie predstaviteľov samospráv, nezmyselné náhodné strieľanie civilistov, mučenie, znásilňovanie.

Je mnoho dôvodov sa obávať, že postupné oslobodzovanie Ukrajiny odhalí ďalšie podobné zločiny. Odôvodnené podozrenia zosilňujú našu morálnu povinnosť pomáhať. Už nie len preto, že Ukrajina bola bezdôvodne vojensky napadnutá (čo by bol sám osebe dostatočný dôvod). Aj kvôli hrozbe, že každý ďalší deň ruskej okupácie prinesie nové masové hroby.

Okrem humanitárnej a hospodárskej pomoci musí Európa urobiť všetko pre to, aby Ukrajina porazila okupantov a oslobodila svoje územie. Po konci vojny musíme Ukrajine pomôcť vyšetrovať vojnové zločiny. Stratené a zničené životy to už nevráti, no obete si zaslúžia spravodlivosť. Ukrajinská prokuratúra už začala zbierať dôkazy, spoluprácu ponúklo viacero európskych krajín aj inštitúcie únie.

Vyšetrovanie nebude jednoduché, dokonca ani v prípade, že Vladimir Putin neostane pri moci. Aj v prípade iných konfliktov sa tiahlo roky. Páchateľom, aj keď boli známi, sa darilo ukrývať pred spravodlivosťou. V dobe elektronickej komunikácie je však utajovanie ťažšie (jeden príklad za všetky: skupina Anonymous zverejnila údaje o 150-tisíc ruských vojakoch zapojených do útoku na Ukrajinu).

Ani tak sa pravdepodobne nepodarí odhaliť každého ruského vojaka, ktorý na Ukrajine vraždil, mučil či znásilňoval. Pravdepodobne však budeme poznať mená veliteľov jednotiek, ktorí za ich konanie nesú zodpovednosť. A určite poznáme mená predstaviteľov Putinovho režimu a jeho podporovateľov, ktorí vojnu vyvolali a nesú za ňu politickú a trestnú zodpovednosť. Máme povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa za svoje skutky zodpovedali pred medzinárodným tribunálom. Obetiam vojnových zločinov v Buči, Boroďanke, Motyžyne a ďalších mestách to životy nevráti. No zaslúžia si spravodlivosť.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk