Na uliciach nesúcich mená Puškina a Lermontova ležia mŕtve telá. Zväčša majú zviazané ruky. Pri kostole je masový hrob. Obete boli zastrelené do tyla. Dosiaľ zdokumentované zločiny v Buči šokovali celý svet. Napriek tomu Moskva všetko popiera. Vraj je to iba „teátro“ zinscenované kyjevským režimom…

Pri pohľade na hrôzy spáchané ruskými vojskami si človek nevdojak spomenie na udalosti v Katyni. Aj v tomto prípade Sovietsky zväz popieral svoju zodpovednosť za masaker poľských dôstojníkov (viac ako 40 rokov!), a tak sme správy o zverstvách sovietskej tajnej služby so zatajeným dychom počúvali iba na Slobodnej Európe. Ak Moskva dokázala zapierať svoje zločiny takú dlhú dobu, treba sa pripraviť, že to urobí znova.

Medzičasom však pribúdajú ďalšie obete. Ukrajinskí vojaci objavili mučiareň s detskými telami. Mučiareň?! Toto slovo sa mnohým spája so stredovekom, mne osobne s výstavou Topografia teroru v strede Berlína. V pivničných priestoroch bývalej centrály SS je expozícia zobrazujúca zverstvá gestapákov. Tu mučili a vraždili nevinných ľudí. Lenže to bolo veľmi dávno a práve táto výstava má slúžiť na to, aby Nemci nezabudli, čo spáchali počas druhej svetovej vojny.

Zverstvá na Ukrajine sa však dejú tu a teraz. Ako sa mohlo stať, že krajina, ktorá pred takmer 80 rokmi porazila fašizmus, sa teraz sama správa ako fašisti ? Nuž jednoducho. Uverili vo svoju výnimočnosť a stoj čo stoj chcú zachrániť svoje impérium. A keďže odmietajú čo i len pripustiť existenciu ukrajinského národa, tak sa ho snažia vykynožiť. Posun od „nemôžete tu žiť“ k „nemôžete žiť“ je na prvé počutie nebadateľný, no konzekvencie sú zásadné.

Ako sa mohlo stať, že krajina, ktorá pred takmer 80 rokmi porazila fašizmus, sa teraz sama správa ako fašisti ? Nuž jednoducho. Uverili vo svoju výnimočnosť a stoj čo stoj chcú zachrániť svoje impérium.

Znie to hrozne, pretože po skúsenostiach s holokaustom si už asi nik nevedel predstaviť, že niečo také sa môže v 21. storočí zopakovať. No presne o tom v článku, ktorý zverejnila ruská štátna agentúra Ria Novosti, píše Timofej Sergejcev. Je to doslova plán na genocídu.

Jeho text sa len tak hmýri výrazmi ako „nacistická, banderovská Ukrajina“ a pod. Na tento jazyk sme si už zvykli. Mediálny priestor ním zamorujú konšpiračné weby už od ruského vpádu na Krym. V skutočnosti však tí, čo dookola omieľajú o ukrajinských fašistoch, sami nevidia, resp. vidieť nechcú, že ako fašisti sa momentálne správajú Rusi.

Nik netvrdí, že na Ukrajine nie sú fašisti. Samozrejme, že sú, no asi tak ako všade v Európe. Na rozdiel od Slovenska sa však nedostali ani len do parlamentu. Preto treba rozlišovať medzi extrémnou pravicou, ktorá sa často združuje v prostredí polovojenských združení a futbalových chuligánov a medzi oficiálnou politikou, ktorá si dala za cieľ niekoho úplne vykynožiť. Je neuveriteľné, ako Moskva robí zo seba obeť, pritom je sama páchateľom!

Tým, ktorým to stále nedochádza: Predstavte si, že by dnes žil gróf Apponyi a k dispozícii mal jadrové zbrane. A povedal by, že slovenský národ neexistuje, a preto ani Slováci nemajú právo žiť. Už chápete?

Zdroj: https://nazory.pravda.sk