Slovensko a Lotyšsko podporujú silné sankcie proti Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, Moskvu treba odstrašiť od ďalších útokov. Novinárom to povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová po schôdzke so svojím lotyšským kolegom Egilsom Levitsom, ktorý sa vyslovil za vytvorenie osobitného medzinárodného súdneho tribunálu na stíhanie zločinov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

„Obe krajiny podporujú tvrdé sankcie voči Rusku. Je dôležité urobiť tú vojnu pre Rusko drahú, aby sa mu neoplatila, a (urobiť) všetky kroky na odstrašenie od ďalších útokov,“ uviedla Čaputová.

Podľa Levitsa je potrebné zastaviť ďalší postup Ruska v jeho ťažení na Ukrajine a zabrániť mu zvíťaziť vo vojne. Podľa neho by Ukrajina mala požiadať o vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by sa zaoberal zločinmi spáchanými v tejto krajine počas terajšej ruskej invázie.

„To, čo považujeme obe strany za absolútne dôležité, je čo najskoršie nastolenie mieru,“ zdôraznila prezidentka v súvislosti s vojnou na Ukrajine. So svojím lotyšským partnerom sa podľa nej zhodli na správnosti doterajšieho postupu v rámci pomoci Ukrajine.

„Slováci aj Lotyši majú historicky priamu skúsenosť s ruskou inváziou, teda so sovietskou okupáciou, ale rovnako zdieľame skúsenosť aj s ruskou propagandou. Je to veľká výzva pre obe krajiny,“ skonštatovala Čaputová. S Levitsom si vymieňali skúsenosti, ako pristupovať k boju s dezinformáciami tak, aby bola chránená sloboda slova, no aj bezpečnosť krajiny. Zhodli sa na potrebe regulácie na národnej a európskej úrovni.

Hoaxy a dezinformácie podľa Levitsa ohrozujú demokraciu a jej základy. „Lotyšsko už podniklo konkrétne kroky. Nedávno sme zakázali vyše 70 ruských propagandistických kanálov či programov a zdrojov cez internet,“ poznamenal.

Levits podotkol, že závery mimoriadneho samitu NATO predpokladajú zintenzívnenie pomoci NATO voči Ukrajine. Aliancia podľa neho musí tiež brať do úvahy aj to, že Bielorusko už nemožno považovať za nezávislú krajinu. Myslí si, že bude potrebný špeciálny tribunál, ktorý by umožnil trestne stíhať vojnové zločiny na Ukrajine.

Prezidenti ocenili posilnenie obrany východnej hranice Aliancie, vrátane vzniku bojovej skupiny na Slovensku. Čaputová hovorí o prirodzenej reakcii NATO na zmenu situácie v rámci Európy. Ocenila doplnenie slovenských spôsobilostí. Levits avizoval aj ďalšie kroky, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť krajín čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany Ruska. Zároveň poďakoval za výrazný slovenský príspevok v posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku.

Levits si myslí, že je práve na krajinách NATO, aby zabránili rozširovaniu konfliktu za hranice Ukrajiny. Ako dodala Čaputová v súvislosti s možným ohrozením Slovenska, SR je členom NATO a nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin túto hranicu nevnímal.

Heger: Jednota štátov NATO je dôležitá

Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu najviac pociťujú krajiny na východnej hranici NATO. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas stretnutia s prezidentom Lotyšska Egilsom Levitsom.

„Slovensko a Lotyšsko spája táto hranica, a preto sme odkázaní na pomoc aliancie. Pre Slovensko a Lotyšsko je dôležitá jednota v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Ukončenie bojov a nastolenie mieru na Ukrajine je pre nás životne dôležité,“ uviedol premiér.

Heger hovoril s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom aj o predsunutej vojenskej prítomnosti NATO. V Lotyšsku pôsobí približne 150 našich vojakov. „V roku 2018 Slovenská republika vyslala vojakov do Lotyšska. Dnes potrebujeme pomoc aliancie aj my, a preto aj na naše územie prídu vojaci aliancie,“ dodal predseda vlády.

Lídri diskutovali aj o podpore Ukrajiny, o boji proti dezinformáciám, ale dotkli sa aj témy spoločného nákupu plynu, na ktorom sa dohodli predstavitelia Európskej únie na poslednom samite v Bruseli. Podľa slov Eduarda Hegera je znižovanie energetickej závislosti na Ruskej federácii a diverzifikácia zdrojov spoločným záujmom obidvoch krajín.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk