Aj slovinskí vojaci posilnia multinárodnú jednotku NATO, ktorá vzniká na Slovensku. “ Naozaj vidím veľkú príležitosť, že sa nám podarí vytvoriť veľmi dobrú aliančnú misiu, ktorá prispeje k vyššej pripravenosti našich ozbrojených síl. Za posledné týždne sa veci dramaticky zmenili,“ povedal pre Pravdu v exkluzívnom rozhovore slovinský minister obrany Matej Tonin. Prápor NATO na Slovensku bude pod velením Čechov a zapoja sa aj Nemci, Holanďania, Poliaci a Američania.

Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie už dnes budú v Bruseli rokovať o ďalšom posilnení obrany východného krídla v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine. Slovensko na summite NATO zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.

Prečo sa Slovinsko rozhodlo pridať sa k multinárodnému práporu NATO, ktorý vzniká na Slovensku?

V Severoatlantickej aliancii je solidarita dôležitou vecou. Prejavuje sa nielen slovami, ale aj činmi. Keď hovoríme o posilnení východného krídla NATO, znamená to, že aliancia zvýši svoju vojenskú prítomnosť v členských krajinách tohto regiónu. Slovinsko sa k tomu pripojí a bolo to jednoduché rozhodnutie. Chceli sme v praxi ukázať, že sme solidárni. Preto Slovinsko vyšle rotu vojakov na Slovensko. Pýtali ste sa prečo. Má to niečo spoločné s tým, že máme dobré vzťahy s vaším ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Na stole boli aj iné možnosti. Ale už som navštívil vojenské stredisko v Lešti, kde budú naši vojaci, a som veľmi spokojný. Je to skutočne dobrý výcvikový priestor, v ktorom si môžeme otestovať najrôznejšie vojenské spôsobilosti. Slovinské jednotky sa podieľajú na mnohých zahraničných operáciách. Vzhľadom na veľkosť našich ozbrojených síl sme jednou z najaktívnejších krajín aliancie. V zahraničí na misiách máme šesť percent našich vojakov. A teraz ich bude ešte viac. Pôsobíme na západnom Balkáne, v operáciách OSN či v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti aliancie v Lotyšsku. Toto je veľmi aktívna misia, čo si vojaci pochvaľujú. Nie sú tam len preto, aby niečo bránili, ale prejdú tam aj veľmi dôležitým výcvikom. Je to dobré pre Lotyšsko a rovnako pre krajiny, ktoré sa podieľajú na operácii NATO v krajine.

Koľko slovinských vojakov príde na Slovensko?

Hovoríme o počte do 200 vojakov. Na úrovni vlády sa už o tom rozhoduje a s ich vyslaním musí súhlasiť aj parlament. Nevidím v tom žiadny problém, len to pripomínam. Stane sa to ešte pred našimi parlamentnými voľbami (konajú sa 24. apríla, pozn. red.). V prvej rotácii vyšleme rotu pechoty s obrnenými vozidlami s pohonom 6 × 6.

Spomenuli ste multinárodný prápor NATO v Lotyšsku, kde slúžia slovinskí aj slovenskí vojaci, spolu s príslušníkmi ozbrojených síl ďalších krajín aliancie pod vedením Kanady. Dá sa z tejto spolupráce poučiť pri vytváraní ďalších podobných štruktúr?

Rozprával som sa mnohými slovinskými vojakmi. Povedali mi, že slovenskí kolegovia na nich veľmi dobre zapôsobili. Dá sa povedať, že máme podobnú mentalitu a historické skúsenosti, ale do istej miery spôsobilosti našich ozbrojených síl limitujú možnosti našich krajín. Naši vojaci musia v prvom rade používať hlavu. Až potom silu. Je to hlavný rozdiel medzi nami a armádami veľkých krajín, ktoré majú k dispozícii veľa rôznych spôsobilostí. Všetko, čo chcú. Na zemi, vo vzduchu aj na vode. No menšie ozbrojené sily, ako sú slovinské a slovenské, sú v inej situácii. Znamená to však, že môžeme dobre spolupracovať. V Lešti som videl, že Slovensko je pripravené privítať zahraničných vojakov. Ešte lepšie ako pred niekoľkými rokmi Lotyšsko. Naozaj vidím veľkú príležitosť, že na Slovensku sa nám podarí vytvoriť veľmi dobrú aliančnú misiu, ktorá prispeje k lepšej interoperabilite, výcviku a vyššej pripravenosti našich ozbrojených síl.

NATO debatuje, ako posilniť obranu krajín, ktoré sú najbližšie k vojne. V regióne sú aj ďalšie aliančné štáty, ktoré nie sú priamo na hranici konfliktu. Chcelo by Slovinsko podobnú jednotku NATO, aká vznikne na Slovensku?

Za posledné týždne sa veci dramaticky zmenili. V Slovinsku sme mali problém nájsť podporu pre vyššie obranné investície. Naše ozbrojené sily výrazne doplatili na ekonomickú krízu v roku 2008 a ich rozpočet sa znížil o polovicu. Preto hovorím, že posledné desaťročie bolo stratenou dekádou pre našu armádu. Nemali sme peniaze na investície, len na opravy, ale naša vláda to zmenila. Predložili sme historický plán, aby sme zaistili financovanie ozbrojených síl na najbližších šesť rokov a ich modernizáciu. Nebolo jednoduché to presadiť v parlamente, keď najmä ľavica bola proti. Tvrdila, že vraj nie je správne v čase pandémie a ekonomických problémov viac investovať do obrany, že predsa Slovinsko nikto neohrozuje a obklopujú ho spojenci. Dokonca som sa preto dostal pred ústavný súd. Zákon sme nakoniec obhájili, hoci prešiel len tesnou väčšinou. No ešte pred mesiacom líder radikálnej ľavice v televíznych debatách tvrdil, že nebude žiadna vojna a investície do obrany sú hlúpe. Teraz sa veci zmenili. Ľudia vidia, že mier môže byť naozaj krehký, a že sa potrebujeme zamerať na posilnenie našej bezpečnosti. Musíme v prvom rade urobiť všetko preto, aby sme si dokázali zaistiť vlastnú ochranu, a musíme spolupracovať s ostatnými partnermi. Slovinsko z toho získa. Bude lepšie vojensky pripravené a posilní väzby so spojencami. Preto sa naša vláda rozhodla, že sa zapojí do misie NATO na Slovensku.

Boli by ste teda za to, aby niečo podobné vzniklo v Slovinsku?

Momentálne to nie je potrebné. Musíme posilniť najmä bezpečnosť štátov, ktoré sú bližšie pri konflikte. Slovinsko zatiaľ takúto misiu nepotrebuje. Ale nikdy neviete. Dá sa povedať, že kým vojnu vidíme na území Ukrajiny, Slovinsko zatiaľ nepotrebuje nové štruktúry NATO. Keby však došlo k tomu, že konflikt sa rozšíri, a dúfajme, že sa to nestane, ale keby predsa, bol by to silný argument, aby sme mali aliančnú misiu aj v Slovinsku.

Ale je lepšie byť pripravený už teraz, nie? Vojna sa môže zmeniť rýchlo.

Presne tak. Preto aliancia posilňuje svoju prítomnosť na východnom krídle. A je to aj jeden z dôvodov, prečo Slovinsko vyšle svoje jednotky na Slovensko. A sme už v Lotyšsku, v Kosove, v Bosne a Hercegovine. Vždy pripomínam, že je dôležité venovať pozornosť západnému Balkánu. V tejto chvíli možno ešte viac ako v minulosti. Ak v tomto regióne necháme prázdne miesto, niekto ho vyplní. Jednoznačne chcem, aby tam boli prítomné európske krajiny. Do misie Európskej únie EUFOR v Bosne a Hercegovine príde ďalších 500 vojakov. Som rád, že medzi nimi budú aj Slováci a verím, že to vaša verejnosť chápe. Viete, ruský prezident Vladimir Putin má v Bosne a Hercegovine dobrého priateľa Milorada Dodika, lídra Republiky srbskej. Ten má čudné nápady. Chce si vytvoriť vlastnú armádu a súdny systém. V takom citlivom prostredí, akým je Bosna a Hercegovina, sú to nebezpečné kroky, a je to aj súčasť ruskej hry. Ak má Moskva niekde problém, inde vyrobí krízu. Musíme si dávať pozor. Preto je potrebné venovať pozornosť Bosne a Hercegovine a západnému Balkánu.

Slovinský premiér Janez Janša spolu s kolegami z Poľska a Česka navštívil minulý týždeň Kyjev. Predsedovia vlád sa stretli s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čo si myslíte o nápade, že predstavitelia Západu by mali pokračovať v podobných návštevách, lebo možno by to do istej miery mohlo odradiť Rusov od útoku na hlavné mesto Ukrajiny?

Poviem vám niečo o slovinskej skúsenosti. V roku 1991 sme vybojovali vojnu za nezávislosť. Slovinsko chcelo byť samostatnou a slobodnou krajinou. Tak ako teraz Ukrajina. V roku 1991 na nás zaútočila juhoslovanská armáda. Vtedy sme veľmi túžili po podpore našich priateľov zo zahraničia. No nikto neprišiel. Zostali sme osamotení a boli to ťažké časy. Cez moju krajinu sa rútili tanky a bolo by úžasné, keby niekto zo zahraničia povedal, že stojí na strane Slovinska. Bola by to veľká morálna vzpruha. Takto vnímam aj návštevu troch premiérov v Kyjeve. Podporili Ukrajincov morálne. Išli tam preto, lebo veríme, že Ukrajina vytrvá a zvíťazí. To je odkaz tejto návštevy. Bol to odvážny a nebezpečný krok, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Jednoznačne chápem, keď niekto tvrdí, že by sme na Ukrajine mali byť prítomní. V diplomatickom zmysle, a tiež by sme mali z času na čas organizovať takéto návštevy. Ako som povedal, bol by to odkaz, že veríme, že Ukrajina nikdy nepadne. Takto môžeme Kyjev podporiť, lebo morálne odhodlanie je niekedy na bojovom poli dôležitejšie ako moderné zbrane a presila.

Mali by sme však Ukrajine ešte viac pomôcť vojensky a minimálne diskutovať o vytvorení bezletovej zóny, ktorú Kyjev požaduje od NATO? Chápem, že by to mohlo viesť eskalácii…

Vieme, čo NATO viac ráz povedalo. Nechceme priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom. Vytvorenie bezletovej zóny jednoducho nie je reálnou možnosťou. Nechceme dať Putinovi zámienku na to, aby mohol tvrdiť, že mal pravdu, keď vyhlasoval, že Severoatlantická aliancia sa správa agresívne a útočí na Rusko. No na druhej strane by sme mohli dosiahnuť vytvorenie bezletovej zóny iným spôsobom.

Akým?

Mohli by sme Kyjev podporiť systémami protilietadlovej obrany. Potom by Ukrajinci dokázali vytvoriť niečo ako vlastnú bezletovú zónu. Myslím si, že to by bol správny prístup a NATO sa o to pokúša.

Je to však viacnásobná výzva. Ako tieto systémy ako slovenský S-300 na Ukrajinu dostať, ako ich pravidelne zásobovať raketami, aby sa dali efektívne využiť.

Určite s tým súvisí veľa problémov. Ale usilujeme sa dosiahnuť čo najlepší výsledok. V Slovinsku hovoríme: snaž sa čo najviac a pánboh sa postará o zvyšok.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk