Štát dáva každoročne zarobiť na verejných zákazkách tisíckam súkromných firiem. Posledné štatistiky Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ukazujú, že v roku 2020 bolo takto uzatvorených 4 723 zmlúv v celkovej hodnote 4,6 miliardy eur. Na porovnanie: celkové výdavky štátneho rozpočtu v tom roku boli 26,3 miliardy.

Tieto peniaze však nemusia zakaždým putovať len na slovenské účty. Vláda sa preto rozhodla zabrániť prijímať zákazky od firiem z krajín, ktoré sa voči Slovensku správajú nepriateľsky.

„Rusko sa vyhráža Slovensku a dalo nás na zoznam nepriateľských krajín, a nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov alebo z eurofondov financovali výrobu zbraní, ktoré sa potom obrátia proti nám alebo nášmu susedovi,“ vyhlásila v stredu vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Vláda schválila návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú na rokovanie predložila Remišová v spolupráci s podpredsedom vlády pre legislatívu Štefanom Holým (Sme rodina).

Analýza poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet uvádza, že Rusko je zaradené do top 15 najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. „Podnikatelia z Ruska na Slovensku ovládajú 1 110 subjektov s kumulovaným imaním presahujúcim hranicu 70 miliónov eur,“ opisuje analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Najviac tamojších podnikateľov ovláda naše firmy sídliace v Bratislavskom kraji, čo sa týka odvetví, prevláda veľkoobchod, maloobchod, opravy a údržba (276 firiem), administratíva (203 firiem) a profesijné, vedecké a technické činnosti (200 firiem).

Energetika aj obrana

Vylúčenie z obchodovania so Slovenskom sa nemusí týkať len Ruska. „Keď prejde táto novela v parlamente, vláda bude následne schvaľovať zoznam krajín, alebo oblastí, ktorých sa toto opatrenie priamo dotkne,” priblížila Remišová.

Navrhovatelia rozhodnutie zdôvodňujú tým, že chcú umožniť vláde reagovať na situácie, keď je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia, či obstarávatelia v špecificky citlivých oblastiach neobchodovali s dodávateľmi z konkrétnych krajín. Zákon môže tiež prikázať verejným obstarávateľom „nezazmluvňovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte, alebo využívať kapacity takýchto subjektov“.

Ako si to môžeme predstaviť v praxi? V materiáli sa hovorí o zmarení prístupu do kritických oblastí podnikania, akými je energetika alebo obranné zákazky. Ruskí podnikatelia by nám teda podľa tejto formulácie zrejme nemohli stavať elektrárne, či dodávať stíhačky, alebo servis pre armádne migy. „Plyn, ropa a jadrové palivo sa ponúkajú ako prvé. Okrem toho je tu aj česká Škoda JS vlastnená holdingom OMZ zo skupiny Gazprombank, ktorá zabezpečuje dostavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach a má na starosti aj technickú údržbu jadrových blokov,“ upozorňuje analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Ruské banky by totiž nemohli financovať slovenské projekty.

Otázne podľa Pištu zostáva čo s rozbehnutými projektmi. Zatiaľ totiž nie je jasné, ako by bolo možné právne a formálne obmedziť ruské dodávky plynu alebo ropy, ak by sa Európa dohodla aj na takýchto sankciách.

Denník Pravda požiadal o stanovisko k téme aj Slovenský plynárenský a naftový zväz. Ten sa vyjadril, že v súčasnosti je z jeho strany predčasné reagovať a k zmenám či ich dopadom sa vyjadrí, až keď materiál v definitívnej podobe schváli parlament.

Európska komisia tiež vytvára tlak na odstrihnutie jej štátov od závislosti od ruských energií. Minulý utorok predstavila plán pod názvom REPowerEU – mapu, ako dosiahnuť v Európe nezávislosť od ruského plynu a ďalších fosílnych palív. Komisia prepočítala, že už len do konca roka tak vie únia znížiť spotrebu ruského plynu o dve tretiny. „Prvé prepočty hovoria o tom, že ak by sme sa chceli úplne odstrihnúť od ruského plynu, nahradiť tieto dodávky takým spôsobom, že to nezabolí a bude to komfortné pre naše hospodárstvo, možno urobiť najskôr v roku 2027,“ spresnil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Slovensko je však závislé od ruského plynu na 85 percent a od ropy na 100 percent, pričom európsky priemer je podľa think-tanku Bruegel okolo 50-percentná závislosť od týchto palív.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk