Lídri členských krajín Európskej únie sa na summite vo Versailles vyslovili za postupné ukončenie závislosti na plyne, rope i uhlí z Ruska, ktoré aktuálne tvoria veľkú časť spotreby Únie.

Docieliť to chcú kombináciou nových zdrojov dodávok, ale aj urýchlením odklonu od fosílnych palív a ďalšími krokmi. Európska komisia navrhuje ukončiť odbery z Ruska do roku 2027, summit deklaroval, že sa tak má stať „čo najskôr“.

Takmer polovica plynu

Snahy odpútať sa od nákupu fosílnych palív z Ruska sú súčasťou reakcie Únie na ruskú inváziu na Ukrajinu. Vo svetle vojny, ktorá zrejme už pripravila o život tisíce ľudí a milióny vyhnala z domovov, zaznieva v EÚ aj volanie po okamžitom zastavení dodávok plynu alebo ropy. Takýto postup sa však zdá byť vysoko nepravdepodobný, vzhľadom na to, že únia v posledných rokoch z Ruska čerpala zhruba 40 percent svojho plynu a asi 30 percent ropy.

Neformálna Európska rada však konštatovala, že „aktuálna situácia volá po starostlivom prehodnotení toho, ako zaisťujeme bezpečnosť našich energetických dodávok“. V snahe zastaviť nepriamu podporu ruskej armády, ktorá plynie z energetického dovozu, sa lídri úniových krajín „dohodli postupne odbúrať našu závislosť na ruských dodávkach plynu, ropy a uhlia“.

Dnešná Versailleská deklarácia načrtáva niekoľko ciest, ktoré majú EÚ k vytýčenému cieľu doviesť. Jednak je to nájdenie nových zdrojov energií, vrátane skvapalneného zemného plynu, ktorý môžu dodávať napríklad Spojené štáty. Ďalej sa plánuje „zrýchlenie obmedzovania našej celkovej závislosti na fosílnych palivách“, vystupňovanie rozvoja obnoviteľných zdrojov alebo kroky vedúce k zvýšeniu energetickej účinnosti.

Fiala sa prikláňa k plynu

Spoločné vyhlásenie tiež uvádza, že snahy odpútať sa od fosílnych palív majú brať do úvahy „národné okolnosti“ a voľbu energetického mixu zo strany jednotlivých krajín. Tento bod po rokovaní zdôrazňoval český premiér Petr Fiala (ODS), pre ktorého je právo rozhodovať o vlastných zdrojoch energie dôležité vzhľadom na snahu ČR posilňovať jadrovú energetiku. Okrem toho médiám povedal, že spolu s Poľskom na summite presadzoval „návrh na posilnenie infraštruktúry pre skvapalnený plyn“. Česko podľa neho má aj „veľké rezervy vo využívaní obnoviteľných zdrojov“.

Podrobnejší plán, ako závislosť na ruskom energetickom dovoze ukončiť, plánuje Európska komisia predložiť okolo polovice mája. Konkrétne navrhuje daný cieľ dosiahnuť do roku 2027. Tento termín, s ktorým prišla exekutíva Únie vo štvrtok počas prvého dňa summitu, dnes Európska rada explicitne nepodporila a sama nestanovila konkrétny časový horizont. Akú podporu má návrh EK medzi premiérmi a prezidentmi členských krajín, nebolo ihneď jasné.

Úniví lídri zároveň zdôrazňujú potenciálne dopady na spotrebiteľov v kontexte súčasného rastu cien energií. Avizovali, že touto otázkou sa chcú podrobne zaoberať o dva týždne na formálnom summite v Bruseli.

Odklepli viac peňazí na obranu

Prezidenti a premiéri sa zhodli aj na výraznom zvýšení obranných výdavkov členských štátov i celého bloku. Chcú sa sústrediť na posilnenie investícií do spoločne vyvíjaných nových obranných kapacít. EÚ by sa tiež mala lepšie pripraviť na hybridné hrozby a byť schopná efektívnejšie bojovať proti kybernetickým útokom a dezinformáciám, uviedli lídri v záverečnej deklarácii summitu.

Podľa predsedajúceho summitu Charesa Michela sú navyše krajiny pripravené poskytnúť ďalšie peniaze na výzbroj pre Ukrajinu čeliacu ruskému útoku.

Lídri sa dva týždne po začatí ruského útoku zišli v zámku blízko Paríža na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého krajina teraz európskemu bloku predsedá. Macron patril už skôr k vodcom presadzujúcim posilnenie spoločnej európskej obrany, pod vplyvom ruskej hrozby sa však k nemu prihlásili aj predtým skeptickejšie štáty vsádzajúce predovšetkým na spoluprácu v rámci NATO.

Šéfovia štátov sa zhodli, že chcú „podstatne zvýšiť obranné výdavky s významným podielom pre investície, a sústrediť sa na strategické nedostatky“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rokovaní vyhlásila, že exekútíva Únie do mája pripraví analýzu slabých miest európskej obrany, kam by únia mala investovať.

Summit podporil aj ďalší rozvoj spoločných obranných projektov členských krajín a spoločné nákupy vojenskej techniky a vybavenia.

Podľa Michela sa lídri tiež zhodli, že poskytnú ďalších 500 miliónov eur na financovanie zbraní pre Ukrajinu. Rovnakú sumu z úniového obranného fondu už členské krajiny schválili minulý týždeň, kedy sa zhodli na vôbec prvom spoločnom poskytnutí zbraní štátu mimo bloku.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk