Hovorí sa, že „ženy nevedia, čo chcú, a nedajú pokoj, kým to nedostanú“. Keby len ženy! Zdá sa, že slávny bonmot Oscara Wilda sa hodí aj na dnešnú koalíciu, ktorá ide zmeniť spôsob voľby policajného prezidenta, hoci pred časom žiadala pravý opak.

Keď pred tromi rokmi opozícia vyčítala vtedajšej Pellegriniho vláde, že voľba šéfa polície je spolitizovaná a razantne požadovala zmenu, ministerka vnútra Denisa Saková pripravila novelu zákona o Policajnom zbore. Po diskusii a následných úpravách (koaličné strany nesúhlasili, aby bolo funkčné obdobie prezidenta PZ 7-ročné, ale iba 4-ročné) prešla novela v parlamente.

Podľa súčasného zákona teda policajného prezidenta vymenúva minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Rovnaký postup je aj pri riaditeľovi inšpekcie, ktorého však vymenúva na návrh ministra vnútra vláda.

Po minuloročných voľbách bolo zrazu všetko inak. Nová vláda vedená Igorom Matovičom navrhla, že právomoci vyberať policajného prezidenta a hlavne šéfa inšpekcie sa majú vrátiť späť ministrovi vnútra. Nevedno, čo robil rok a pol minister Roman Mikulec, či spal a zobudila ho až zúriaca vojna policajtov, v každom prípade v pondelok sa koalícia dohodla, že prezidenta Policajného zboru vyberie minister vnútra. Zdôvodňujú to najmä tým, že ak má mať minister vnútra zodpovednosť za svoj rezort, musí mať pod sebou ľudí, ktorým dôveruje.

Zvláštne. Ak predtým zaznievali z opozície hlasy, že šéf polície nemá robiť štafáž politickým predstaviteľom štátu, zrazu to už neplatí? Už im neprekáža, že kompetencie ministra vnútra sa posilnia? Nie je problém skôr v samotnom ministrovi, ktorý nie celkom zvláda riadenie rezortu?

Zdroj: https://nazory.pravda.sk