Západ na Rusko uvalil najprísnejší sankčný režim, aký sme doteraz mali možnosť vidieť. Medzi tie najtvrdšie postihy patrí zmrazenie aktív Ruskej centrálnej banky a tým aj prístup k federálnym rezervám, obmedzenie obchodovania v dolároch, librách, či eurách, odpojenie siedmych ruských bánk od systému SWIFT (zatiaľ s výnimkou tých najväčších), uzavretie vzdušného priestoru pre ruské aerolínie, či zákaz exportu súčiastok pre ťažobný priemysel.

Dlhodobé vykrvácanie ruskej ekonomiky

Rubeľ sa pod vplyvom týchto sankcií dostáva na rekordné minimá a momentálny stav navráva tomu, že situácia sa bude ešte vyostrovať a s ňou aj sankcie. Tie sú namierené na dlhodobé vykrvácanie ruskej ekonomiky a tak môžeme očakávať aj tvrdé postihy ako odpojenie od SWIFT-u, či postupné znižovanie závislosti na ruských energiách.

Obe spomenuté oblasti sú však dvojsečnou zbraňou, keď firmy spomedzi EÚ27 tvoria až 55-75 % priamych zahraničných investícií v Rusku vo výške približne 300 miliárd euro.

Na daný moment evidujeme v Rusku pôsobiť viacero slovenských spoločností s celkovou výškou investícií 31 miliónov eur, ktorým hrozí vypnutie od SWIFT-u a teda strata finančného spojenia s ich materskými firmami na Slovensku. Zatiaľ vieme povedať, že zahraniční investori sa snažia dostať svoje prostriedky čo najskôr z Ruskej federácie, čo je otázka, ktorou by sa mali zaoberať aj slovenskí podnikatelia.

Česko dováža až 100 % svojho plynu z Ruska

Naopak na Ukrajine zaznamenávame problém s prístupom k investíciám slovenských spoločností, či neschopnosťou pokračovať v obchodnej aktivite. Slovenské investície v krajine sa pohybujú vo výške 74 miliónov eur.

V tomto prípade je potrebné počkať do ukončenia bojov a následne pristúpiť ku každému prípadu individuálne, nakoľko dnes nevieme predpovedať vývoj situácie, ani výšku napáchaných škôd. V každom prípade je do budúcna ľahšie robiť štúdiu realizovateľnosti zahŕňajúcu aj geopolitické/politické riziká, ktorá by mala identifikovať potenciál poistenia voči takýmto udalostiam.

Slovensko dosahuje v medzinárodnom obchode s Ruskom obrat šesť miliárd eur, kým s Ukrajinou takmer jeden a pol miliardy. Krajiny síce nepatria medzi našich najväčších obchodných partnerov, no prípade vypnutia SWIFT-u pre ruský Gazprombank, by naši nákupcovia plynu nemali ako platiť za plyn, ktorý z 85 % dovážame z Ruska.

Spomedzi krajín V4 by takom prípade najviac trpelo Česko dovážajúce až 100 % svojho plynu z Ruska, nasleduje Maďarsko s 95 % a najmenej by touto situáciou trpelo Poľsko, ktoré dováža len 55 % svojej spotreby z Ruska.

Dovoz ropy a ropných produktov

Horšia situácia pre Slovensko je s dovozom ropy a ropných produktov, v tomto ukazovateli dovážame len z Ruska. V rámci V4 je Poľsko na druhom mieste s 72 % dovezenej produkcie z Ruska, Maďarsko so 61 % a Česká republika s 48, 8 % dovážaných ropy a ropných produktov z Ruska. Avšak v tejto oblasti je pomerne ľahšie diverzifikovať import, nakoľko ropa nie je tak náročný na dopravu ako plyn.

Práve vzájomná závislosť na energiách môže pri súčasných sankciách ostať jediným spojením medzi ruskom a západom. Rusko pri súčasnej ekonomickej kríze bude potrebovať predávať plyn do Európy, preto si môže EÚ ponechať spoločne s finančnými kanálmi, ako vyjednávaciu zálohu v prípade ďalších eskalácií.

Na daný moment však neexistuje dôvod na plošnú paniku, či paniku z rozšírenia sa vojenského konfliktu na Slovensko. Základným problémom pre Slovensko bude vyriešiť sanáciu subjektov zasiahnutých sankciami, alebo vojnou a pripraviť sa na ďalšie šoky na trhoch s energiami.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Zdroj: https://www.webnoviny.sk