V súčasnosti sa môže ukázať jednota EÚ a podpora jednotlivých štátov. V tomto prípade práve Slovensko bude potrebovať najviac pomoci, keďže sme závislí na Rusku. Brusel bude musieť usmerňovať celoeurópske prerozdelenie komodít a postarať sa o vytvorenie nadnárodných rezerv prístupných pre všetky členské štáty, hovorí pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá energetická.

Európa a Slovensko sú závislé od ruskej ropy a zemného plynu. Očakávate, že by Rusko obmedzilo dodávky týchto dôležitých surovín?

Ruská federácia využíva svoje nerastné suroviny ako politický nástroj dlhodobo. Vždy, keď sa situácia vyvíja v ich neprospech, obmedzia dodávky plynu, či ropy pod rôznymi zámienkami. Príkladom sú opakované opravy plynovodu Jamal a následný spätný tok v roku 2021.

Čisto teoreticky, ak by Rusko zavrelo kohútiky s plynom. Čo by sa dialo potom, ako je Slovensko pripravené?

Slovensko vzhľadom na minuloročný vývoj nemá dostatočné zásoby plynu na dlhodobé fungovanie. To je ale problém celej Európy, ktorá napriek opakovaným problémom s dodávkami zemného plynu od Gazpromu a dodržiavaniu záväzkov, nemá pripravený náhradný plán. LNG vyzerá byť ako hlavná alternatíva, ale tam je potrebné dlhodobé plánovanie a kontrakty.

Podobná otázka s ropou. Máme jej zásoby na 90 dní. Čo by sme robili bez ruskej ropy?

Ropa je síce dôležitá surovina, ale Európa nie je závislá iba na Ruskej federácií. Dodávky môžu byť zabezpečené z iných zdrojov a následné distribuované do krajín, ako napríklad Slovensko, ktoré je na Ruskej rope závislé. Pravdaže dôsledkom bude výrazné zdraženie tankovania. Už dnes sa cena ropy Brent dostala nad sto dolárov za barel od roku 2014, čo bolo taktiež spôsobené Ukrajinsko-Ruským konfliktom.

Pravdepodobne dopady za drahšie energie budú prostredníctvom vysokých cien komodít na svetových trhoch. Očakávate, že cena ropy a zemného plynu vystrelí do výšin? Kam až by sa mohli vyštverať?

Ceny reagovali okamžite a už teraz je cena plynu drahšia o vyše 15% a zastavilo sa obchodovanie. Cena ropy taktiež atakuje maximá z roku 2014, ktoré podľa všetkého prekoná. Nedovolím si odhadovať, kde bude hranica zvyšovania cien.

Pocítia dopady najskôr a najviac prostredníctvom ropy a cien palív?

Cena sa ropy sa odzrkadľuje na koncových cenách prakticky okamžite, takže v najbližších dňoch môžeme očakávať zdraženie aj na slovenských čerpacích staniciach.

Pre veľké slovenské priemyselné firmy tiež bude zrejme kľúčová cena komodít na trhoch. Môžu sa teraz nejakým spôsobom predzásobiť za súčasné ceny, ktoré môžu ísť oveľa vyššie?

Trhy zvyčajne reagujú na negatívne zmeny okamžite a na pozitívne pomalšie. Preto už nie je veľmi priestor na predzásobenie sa. V rámci Európy dochádza k vytváraniu štátnych rezerv a predaj ropy a plynu sa zakazuje. Rovnako to bude aj pri iných komoditách, ako je napríklad železná ruda.

Aké alternatívne trasy pre strategické suroviny sú pre Slovensko najvýhodnejšie?

Z najbližších krajín môže byť v tejto situácií dobrým partnerom Poľsko, keďže má vybudované kapacity na dovoz ropy, aj LNG. Rovnako nám vedia pomocnú ruku podať aj iné krajiny EÚ, ktoré nie sú závislé na ruskej rope. Plyn bude problematickejší, keďže väčšina krajín rátala s dodávkami z Ruska.

Ako sa na Slovensko vie dostať LNG z USA a podobne?

LNG prúdi do EÚ dlhodobo a to do 21 veľkých námorných terminálov. Najviac terminálov má Španielsko, ďalej sú to napríklad Poľsko, Nemecko, Holandsko, Litva, Taliansko a ďalšie. Čiže miest, kde je možný dovoz LNG je dostatočný. Problém môže nastať pri redistribúcií, na ktorú sa mimo námorných trás využíva riečna tankerova preprava, vlaky a nákladná autodoprava. V Bratislave bol plán na výstavbu terminálu na Dunaji, ktorý zatiaľ nebol schválený a je v nedohľadne.

Má to nejaké limity, koľko vieme doviezť, ako dlho to trvá, je konkurencia medzi odberateľmi v rámci EÚ?

Súčasné kapacity terminálov pokrývajú približne 40% spotreby EÚ, v prípade pomoci od Fínska, Nórska, Švédska, Gibraltáru a Turecka by mohla byť táto kapacita navýšená. Podľa aktuálnych správ už teraz čaká v prístavoch veľké množstvo tankerov pripravených na dovoz LNG do EÚ. Hlavnými dodávateľmi sú Katar, USA a Nigéria. Práve Katar sa ale už vyjadril, že nebude schopný zabezpečiť potreby EÚ a plnohodnotne nahradiť dodávky z Ruska. Ďalej sú tu dovozy plynu z Nórska, Alžírska, či Azerbajdžanu.

Ako môže pomôcť alebo zasiahnuť do situácie Brusel?

Teraz sa môže ukázať jednota EÚ a podpora jednotlivých štátov. V tomto prípade práve Slovensko bude potrebovať najviac pomoci, keďže sme závislí na Rusku. Brusel bude musieť usmerňovať celoeurópske prerozdelenie komodít a postarať sa o vytvorenie nadnárodných rezerv prístupných pre všetky členské štáty.

Ako je to s jadrovým palivom, minister hospodárstva Richard Sulík vyhlásil, že ho máme dosť, je to skutočne tak?

Jadrového paliva by mal byť dostatok, zároveň ho vieme obstarať aj z iných zdrojov. Rusko nemá tak významné postavenie, aby nás mohlo ovplyvniť.

Kde by sme vedeli nájsť alternatívnych dodávateľov jadrového paliva?

Dodávateľov je celkom dosť a oveľa významnejších, ako je Rusko. Alternatívne by sme mohli urán dovážať z Francúzska, Holandska, Kazachstanu, Kanady, Austrálie, či Argentíny.

Ak by aj výrazne obmedzilo dodávky, ruský režim je závislý na peniazoch, ktoré inkasuje za predaj nerastného bohatstva, nestrelili by si Rusi do nohy?

Rusko je závislé na exporte. Aj keď sa snaží svoju ekonomiku smerovať v poslednej dobe na Čínu, stále potrebuje Európu, aby ekonomicky prežilo. Už nákupmi plynu na rok 2022 za extrémne ceny sme nepriamo podporili ruský štátny rozpočet a západ poskytol výraznú finančnú injekciu. To je daň za našu závislosť na fosílnych palivách a odklone od jadrovej energetiky.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk