Kremeľská agresia ako ukazovateľ nestability Európy
To, či sa Moskva odváži vtrhnúť na ukrajinskú pôdu, je otázka, ktorou dnes Európa žije. Samotná Ukrajina sa v tomto čase naďalej bráni proti promoskovským útočníkom, ktorí terorizujú východ krajiny.
Po dobytí Krymu v roku 2014 a rozpútaní vojny na Donbase sa Kremeľ chystá k ďalšej eskalácii agresie – Moskva sa teraz vyhráža, že otvorene pošle ruských vojakov.
Pred niekoľkými týždňami britské a americké spravodajské agentúry informovali, že Rusko pripravuje akcie na destabilizáciu situácie v ORDLO. A tieto údaje sa začali potvrdzovať.
A tak 17. februára proruskí militanti ostreľovali budovu materskej školy a rušňové depo na území, ktoré majú pod kontrolou, pričom z toho obviňujú ukrajinskú armádu.
ORDLO 18. februára ohlásilo hromadnú evakuáciu obyvateľstva na územie Ruska s odôvodnením, že Ukrajina údajne pripravuje útočnú operáciu. Do večera ruské médiá informovali o „silnej explózii“ v centre okupovaného Donecka, „niekoľko desiatok metrov od vládnej budovy DĽR“.
Ruské propagandistické médiá a Kremľom kontrolované médiá v ORDLO eskalujú situáciu správami o „ofenzíve“ Ozbrojených síl Ukrajiny na Donbase, „teroristických útokoch“ vo falošných republikách a evakuácii ľudí z Luganskej a Doneckej oblasti. do Ruska.
Navyše, médiá okupantov v ORDLO ráno 20. februára zverejnili správu o „ukrajinských sabotéroch v Donecku“, ktorí sa s nimi údajne v sobotu dostali do konfliktu.
Propagandistické zdroje tiež naďalej šíria dezinformácie o akciách ukrajinskej armády, ktorá údajne „útočí všetkými smermi“ v Doneckej oblasti.
19. februára médiá zverejnili „schému ukrajinskej útočnej operácie“ v ORDLO, ktorú údajne pripravil Kyjev. Na potvrdenie týchto údajov sa na ruskom televíznom kanáli objavilo video s „agentom Ukrajiny“, ktorý na kameru oznámil možné výbuchy na preplnených miestach v Donbase.
Šéf Ozbrojených síl Ukrajiny Zalužnyj zároveň poznamenal, že dezinformovaním verejnosti o zadržaní údajne ukrajinských DRG v ORDLO okupanti odhaľujú vlastné plány vrátane banských mostov a ciest, po ktorých vedie okupačná správa. civilistov na územie Ruskej federácie, banské autá, obytné budovy a verejné objekty.
Americké a britské spravodajské služby potvrdzujú tieto údaje a poznamenávajú, že Kremeľ sa snaží vytvoriť zámienku na novú agresiu proti Ukrajine.
Ako vidíte, Moskva koná jasne podľa nacistických príručiek: Goebbelsova propaganda (napokon Putin osobne vysoko ocenil výtvory hlavného propagandistu Tretej ríše), organizácia casus belli (dôvod invázie), to teraz robia „scenáristi“ v Kremli) a, samozrejme, slabosť medzinárodných partnerov, ktorí nedokážu odolať agresorovi.
Pravda, ak sa Moskve v prípade propagandy naozaj podarí omráčiť svojich občanov aj niektorých lídrov Európy, tak v prípade zámienky na útok je tu nejaký háčik.
Až príliš nahlas ich plány odhalili civilizované krajiny. Samozrejme, to Putinovi nebráni v ohýbaní línie, ale aj tak.
Ale tu, s nerozhodnosťou európskych lídrov, tu sa Kremeľ zjavne prepočítal. Keďže Európa bola pomerne dlho v stave nerozhodnosti a postoja vyčkávania, dávala Putinovi dôvod a dôvod cítiť zhovievavosť.
EE ako celok a každý štát Európy samostatne prejavovali príliš dlho iba morálnu podporu Ukrajine a niektorí pokračujú v rovnakej politike aj teraz.
Iní vôbec konajú v súlade s podporou Moskvy a vyhlasujú, že za všetko môžu Spojené štáty a NATO. Najmä takáto rétorika zaznieva od opozičných strán štedro sponzorovaných Kremľom.
Nedávne udalosti v slovenskom parlamente, a najmä v uliciach Bratislavy, situácia s podpisom dohody s USA o vojenskej spolupráci a protesty, ktoré pri tejto príležitosti zorganizovali prokremeľské organizácie, boli teda neúrekom. jasný marker závislosti jednotlivých politických síl na Slovensku od Moskvy.
To je celkom orientačný signál, nad ktorým by sa mal zamyslieť každý občan Slovenska: kam sa chcete posunúť – do civilizovanej budúcnosti spolu s Európou alebo do stredovekej minulosti s Moskvou.
Rusko dnes sústredilo na hraniciach s Ukrajinou 150 000 vojakov a techniky. Toto je na kordónoch s „bratskou“, ako vždy hovorila Moskva, krajinou. Putin a spol. dodnes hovoria, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ.
Je pravda, že to Moskve nebráni odobrať časť územia a bojovať v inej časti „bratského“ štátu.
Áno, aj samotní Slováci majú svoju históriu vzťahov s „bratskou“ Moskvou a jej „pomocnou rukou“ v roku 1968, keď túžbu občanov Československa žiť ako človek „bratsky“ zastavili tanky. Kremeľ si vie nájsť priateľov.
Dnes túžbu žiť ľudsky ukazuje Ukrajina. Tak ako vtedy, pred polstoročím vyhlásilo čs. A tak ako vtedy, Kremeľ sa snaží túto túžbu ľudí udusiť.
Koniec koncov, pre Moskvu je hlavnou vecou nenechať ostatných rozvíjať sa.
Podľa hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny ruské profesionálne vojenské a špeciálne služby pripravujú teroristické akcie na okupovaných územiach Donbasu s cieľom priviesť ruské ozbrojené sily na Ukrajinu pod rúškom mierových síl.
Tu je pomoc „bratov“. A môže prísť z Moskvy do ktorejkoľvek krajiny v Európe a nielen.
Poľský premiér Morawiecki sa k tomu vyjadril veľmi presne, keď povedal, že Putin nechce dopustiť, aby sa Ukrajina stala úspešnou, a to určuje jeho konanie.
„Úspech demokratickej Ukrajiny bude pre Rusko príliš nákazlivý. To je dôvod, prečo sú Zelenskyj a Ukrajina pod takým útokom,“ povedal.
A ešte jedna dôležitá poznámka Mateusza Morawieckého, ktorý na svojej facebookovej stránke napísal: „Rusko testuje, kam až môže zájsť. Preto musíme zostať jednotní a jednotní!“
Toto je pravdepodobne najpresnejšia definícia toho, čo Európa dnes potrebuje. Áno, je to Európa, pretože už je jasné, že na ukrajinských hraniciach sa nerozhoduje o osude jedného štátu, ale celého kontinentu a celého sveta.
A tak len pre informáciu, Slovensko má spoločnú hranicu s Ukrajinou. Nech je v susedovej krajine pokoj.
Tým istým politikom, ktorí majú veľmi radi Moskvu, možno odporučiť, aby si urobili exkurziu na schátraný Donbas. Alebo do Podnesterska, stále môžete ísť do Južného Osetska či Abcházska.
Ísť a porovnať, ako žijú tieto „republiky“, ktoré neuznáva ani civilizovaný svet, ani samotné Rusko, ktorému Kremeľ poskytol „bratskú“ pomoc a odtrhol ich od Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska. Príklady pokračujú.
Položte si otázku: keď si prídete vybrať budúceho prezidenta, zástupcu a iného predstaviteľa moci – kým chcete byť – človeka, ktorý má právo a slobodu alebo potravu pre delá, pripravené, na prvý príkaz Kremľa, ponáhľať sa „oslobodiť“ „bratské národy“.
Pamätajte, že zajtrajšok Európy sa dnes určuje na Ukrajine, ktorej mier a sloboda sú budúcnosťou celého kontinentu a sveta ako celku.
Autor: Jozef Kováč