Európska únia chce, aby od roku 2030 jazdili na cestách iba elektrické autá. V roku 2035 by sa mal zakázať predaj áut so spaľovacím motorom. Úplne by mali zmiznúť z ciest do roku 2050. Predpokladá sa, že v roku 2030 bude na cestách 80 miliónov elektrických áut. Je nutné najprv vybudovať dostatočnú sieť nabíjacích staníc a nemalé nároky budú kladené na elektrickú sieť.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča upozorňuje najmä na neúnosnú environmentálnu záťaž fosílnych palív a nevyhnutnosť ekologickej transformácie aj na našich cestách. Docent Ján Lešinský zo Strojníckej fakulty STU naopak poukazuje na úskalia elektrických áut – vysoká cena, problémové batérie, krátky dojazd, nároky na elektrickú sieť, nedostatok nabíjacích staníc, mnoho elektroniky. Ekologické nároky sa dajú podľa neho dosiahnuť aj inými spôsobmi, napríklad znížením hmotnosti áut so spaľovacím motorom alebo autami na vodíkový pohon. Za rozumnú cestu považuje energetický mix.

ZA: Len zelená transformácia zvýši náš životný štandard

Michal Kiča, štátny tajomník, Ministerstvo životného prostredia SR

Na Slovensku sa rozbieha verejná debata o prínosoch, ako aj rizikách environmentálnej transformácie. Jej ikonickou súčasťou je nepochybne aj elektromobilita – niekým označovaná za ideológiu, iným za všeliek. Aj pre toto postavenie sa stala terčom dezinformácií. Namieste je zhodnotiť tento koncept bez emócií.

Treba na rovinu povedať, že cestná doprava je dnes zdrojom 20,2 percenta emisií skleníkových plynov na Slovensku. Očakávame, že čochvíľa sa stane ich druhým najväčším producentom. A nie environmentálna transformácia, ale, naopak neistá budúcnosť fosílnych zdrojov energií predstavuje riziko pre slovenské domácnosti.

Príkladom môžu byť aktuálne práve ceny energií. Logicky sú najviac zasiahnuté tie domácnosti, ktoré majú najnižšiu energetickú efektívnosť, čiže aj najviac zaťažujú životné prostredie. Pre istotu pripomínam, že na cenách energií sa systém obchodovania s emisnými kvótami podieľa priemerne najviac šestinou.

Obdobný problém môže v budúcnosti nastať aj pri automobilovej doprave, ktorá je v súčasnosti založená na fosílnych palivách, a to bez ohľadu na to, či a ako pokročia iniciatívy Európskej únie v podpore elektromobility. Zodpovedná vláda nemôže vystaviť svojich občanov v budúcnosti takémuto riziku.

Jej ikonickou súčasťou je nepochybne aj elektromobilita – niekým označovaná za ideológiu, iným za všeliek. Aj pre toto postavenie sa stala terčom dezinformácií. Namieste je zhodnotiť tento koncept bez emócií.

Na základe trendu motorizácie a znižovania cien elektrických batérií môže Slovensko v prípade zvolenia správne stratégie ponúknuť spôsob, vďaka ktorému môžu zo znižovania dopravných emisií slovenské domácnosti profitovať. Ako kľúčová sa dnes javí nutnosť väčšieho prieniku plne elektrických áut na automobilový trh na úkor plug-in hybridov a tiež dostatočne vybudovaná infraštruktúra, ktorá povedie k preferencii ekonomicky výhodnejších plne elektrických áut s kratším dojazdom.

Zásadný vplyv na konkurencieschop­nosť elektrických vozidiel má cena batérií, pričom sa očakáva jej významný pokles. Náš automobilový priemysel je na takúto transformáciu pripravený. Ešte lepšie sa však javia pripravení naši susedia, či už v Európskej únii, ale aj mimo jej hraníc. Podiel elektrických automobilov sa vo svete do roku 2027 takmer strojnásobí. Je len na nás, či naše hospodárstvo túto príležitosť využije.

Pomocnú ruku nielen motoristom, ale aj automobilkám a výskumným kapacitám ponúka opäť Európska únia. Prostriedky EÚ podporia výskum oblasti dostupnejších a šetrnejších technológií. Klimatický a sociálny fond, štrukturálne fondy ako aj Plán obnovy a odolnosti SR budú podporovať financovanie infraštruktúry potrebnej na rozvoj elektromobility, inovatívnych technológií a dotácie pre ich nákup.

Nepopieram, že sme zatiaľ nevyužili všetky možné formy podpory elektromobility. Do úvahy prichádza najmä daňové zvýhodnenie nízkoemisných, respektíve bezemisných vozidiel, a to aj pri povinnom zmluvnom poistení, zníženie registračných poplatkov pre environmentálne šetrné vozidlá či nastavenie nízkoemisných parkovacích politík. Skúsenosť nás učí, že byť šetrný k životnému prostrediu je z dlhodobého hľadiska aj najvýhodnejšie.

PROTI: Plány a záväzky v rámci EÚ. Sme na správnej ceste?

Ján Lešinský, Strojnícka fakulta STU

Na Slovensku máme registrovaných temer 3,5 milióna vozidiel – z toho 2,5 milióna osobných automobilov pre individuálnu dopravu, zhruba 8 500 autobusov pre verejnú dopravu a takmer pol milióna úžitkových vozidiel a ťahačov prívesov na prepravu tovaru. Až na výnimky sú poháňané spaľovacími motormi (benzín a nafta).

Konštrukcia moderných motorov umožňuje dokonalé spaľovanie s emisiami CO2 a H2O (1 kg paliva po zhorení je 3,13 kg CO2 a 1 kg vodnej pary).

Dohoda z Kjóta v 90. rokov 20. storočia ustanovila od roku 1995 do roku 2020 pre osobné auto zníženie CO2 zo 186 na 95 g/km, čo predstavuje spotrebu paliva zhruba 4 litre/100 km. EÚ zašla ešte ďalej. Bez prechodu na elektromobilitu ďalšie zníženie nie je možné. Výroba elektrickej energie však zaostáva. Pritom sa elektrina v celosvetovom meradle stále vyrába z dvoch tretín (v Európe z 2/5) z fosílnych zdrojov.

Rozsiahle využívanie alternatívnych zdrojov energie pre individuálnu dopravu je veľmi komplikované a pre veľmi veľké počty automobilov aj nereálne (teraz sú využívané iba čiastočne). Slnečná energia je síce „zadarmo“, ale pre materiálové nároky na uskladnenie a nevyváženosť dodávky je výhodná ako zdroj elektrickej energie len s jej uskladnením v podobe vodíka.

Pritom pokles CO2 sa dá dosiahnuť aj znižovaním spotreby súčasných palív. Napríklad odľahčením, zmenšením rozmerov, zámenou materiálov (plasty), kombináciou materiálov a funkcií či alternatívnym riešením stroja. Rôzne technické úsporné riešenia sa realizujú od roku 1996. Taktiež sa predlžuje životnosť áut – vďaka novým materiálom a vysokej presnosti výrobkov. V legislatíve je zakotvené povinné recyklovanie motorových vozidiel.

Pri elektromobiloch sa opomína, že batérie majú veľkú hmotnosť. To znamená aj zvýšené nároky na spotrebu, ako aj veľké ohrozenie života posádky pri kolíziách. Dobíjanie si vyžaduje hustú infraštruktúru staníc. Obavy vzbudzuje aj preťaženosť elektrickej distribučnej siete, a teda dostupnosť elektrickej energie, pretože ľudia neprestanú svietiť či využívať elektrospotrebiče (práčky, chladničky). V súčasnosti ani sieť nie je stavaná na podstatné zvýšenie spotreby elektriny v každom čase. V dôsledku toho distribútori budú odpájať rýchlodobíjacie body, nočné „šetrenie“ zdrojov nebude, zdroje budú mať menšiu životnosť. Hrozí tiež nedostatok nerastných surovín na výrobu a dopĺňanie materiálov, čo môže v konečnom dôsledku znamenať znemožnenie dopravy (pohybu).

Elektromobil ešte najmenej 10 rokov nebude prístupný pre všetkých z dôvodu vysokej ceny. Krátky dojazd a dlhý čas dobíjania nie sú lákadlom na zmenu.

Nesprávny odhad trhu, na ktorom by elektromobily predstavovali napr. tretinu ľahkých úžitkových vozidiel na cestách, by vytlačil zmysluplnú alternatívu stacionárneho batériového úložiska, ktoré by sa mohlo vybudovať. Riešenia potrebné na dosiahnutie úplnej dekarbonizácie majú dlhšie trvanie, ako dokážu poskytnúť elektromobily. Zatiaľ čo elektromobily sú prospešné pri nočnom vyvážení spotreby elektrickej energie, vo všeobecnosti nedokážu riešiť viacdenné zdroje spoľahlivosti. Skúma sa aj využitie prebytočnej elektriny na výrobu vodíka. Ten sa dá skladovať napr. v plynárenskej sieti a neskôr opäť premeniť na energiu. „Čistý plyn“ umožňuje skladovanie na extrémne dlhé obdobie – týždne alebo dokonca mesiace. Ale dnes je to drahé a neefektívne.

Vlastníci automobilov sú už teraz zdržanlivejší pri obmene „nové za staré“. Hroziace vynútené inovácie budú pre nich podstatne drahšie. Po kúpe drahšieho elektromobilu je po piatich rokoch potrebný ďalší vklad temer 20 000 eur za batériu, aby dosiahli predpokladanú životnosť 10 rokov (limitovaný je počet nabíjacích cyklov). Už teraz prebujnená elektronizácia znamená veľký nárast výroby elektronických dielov a softvéru, aj keď podstatná časť zákazníkov ich nebude využívať. Nemenej dôležité je udržiavanie bezpečnosti softvéru. V blízkej budúcnosti si podstatné zjednodušenie architektúry automobilu bude vyžadovať rozsiahle prostriedky pre výrobcu i jeho dodávateľov.

Elektromobil ešte najmenej 10 rokov nebude prístupný pre všetkých z dôvodu vysokej ceny. Krátky dojazd a dlhý čas dobíjania nie sú lákadlom na zmenu (namiesto 40 kg nafty a dojazdom vozidla takmer 1 000 km, je potrebné 800 kg lítiových článkov). Alebo budú elektromobily iba pre solventných zákazníkov?

Výroba elektrickej energie je nedostatočná, zníženie produkcie CO2 je menej ako 50 percent. V dôsledku toho budú potrebné obe alternatívy pohonov – klasický spaľovací aj elektrický. Alternatívne biopalivá nie sú vhodné v krajinách pestovania potravín, lebo devastujú ornú pôdu. Riešenie pohonu spaľovacími motormi so zmesou vodíka a vzduchu je podstatne perspektívnejšie, lebo vodík bude môcť byť v energetickom cykle pri využívaní slnečnej energie externý zdroj.

Ďalšie sprísnenie či až na nezmyselné stanovenie nulovej hodnotu oxidu uhličitého v emisiách takmer vylučuje spaľovacie motory z individuálnej dopravy a rozvíja ťažko riešiteľnú závislosť na výrobe elektrickej energie (už onedlho pre osem miliárd obyvateľov Zeme).

Pred nami tak či tak stojí neľahká úloha. Musíme skĺbiť potrebu dopravy ľudí a vecí, ekologické nároky a taktiež možnosti celkovej udržateľnosti. Cestou by ale mal byť rozumný energetický mix.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk