Západné spravodajské spoločnosti a mediálne domy podsúvajú verejnosti predstavu o nevyhnutnosti vojny s Ruskom v takej intenzite, akoby sa už začala. Liberálne médiá typu MSNBC vrátane mnohých slovenských prezentujú mierovú možnosť vyriešenia konfliktu ako zradu.

Agentúra Bloomberg dokonca náhodou publikovala správu, že Rusko napadlo Ukrajinu. Dodatočne sa ospravedlnili za chybu, no nie za paniku a dôsledky, ku ktorým mohlo zverejnením poplašnej informácie dôjsť.

Jeremy Scahill, ktorý sa desaťročia venuje vojenským operáciám USA, varuje pred stupňovaním vojenského napätia médiami a komentátormi: „Redaktori televíznych novín takmer slintajú nad vyhliadkou vojny, ktorá by im mohla zvýšiť ratingy sledovanosti. Bývalí predstavitelia Pentagonu, ktorí sú na výplatných páskach obranného priemyslu, sú prezentovaní ako „experti“, pričom sa nehovorí o ich finančnom konflikte záujmov.“

Bývalý zamestnanec CIA a whistleblower Edward Snowden zase poznamenal, že čoraz väčšia hlasitosť tohto pätolizačského davu odborných poradcov ukazuje, nakoľko sa ocitá v menšine. Ukrajinci, Rusi ani zvyšok Európanov z radov bežných ľudí totiž vojnu nechcú.

Korešpondentka CNN Clarissa Wardová si všíma, že hoci je na ukrajinských hraniciach 120 000 ruských vojakov, a v Čiernom mori ruské lode, Ukrajinci z toho nešalejú. Tamojší politici upokojujú ľudí a nedávajú im zámienky na paniku. Príslušnosť obyvateľstva je rozdelená na dve svetové strany, no súčasťou jednotlivých rodín sú príslušníci oboch svetov.

Máme rovnaký meter?

K mierovému, diplomatickému riešeniu napätia by svojich predstaviteľov mali prinútiť ľudia, no na to potrebujú mať dostatok informácií, ako k súčasnej situácii došlo. Novinár Vladimir Pozner, ktorý o dianí v Rusku informuje od čias studenej vojny, ponúka pre jej lepšie pochopenie myšlienkový experiment.

Na vyriešenie situácie by pritom stačilo garantovať, že Ukrajina sa nestane členom NATO. Za tento kompromis by Rusko mohlo byť ochotné sa stiahnuť.

Skúsme si predstaviť terajší stav v opačnom garde: V Mexiku dôjde k revolučnej zmene režimu. Vláda, ktorá z nej vzíde, nebude naklonená Spojeným štátom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa bude obávať postoja „Veľkého brata“, a tak poprosí Rusko, aby do krajiny, na hranicu s USA, poslalo zopár divízií.

Opýtajme sa, či by Spojené štáty akceptovali takýto krok. Ak si myslíme, že nie, prečo sa domnievame, že by súčasnú situáciu na Ukrajine mali akceptovať Rusi? Neposielali by USA na svoju hranicu jednotky? Váhali by s porušením medzinárodného práva, ak by šlo o otázku vlastnej bezpečnosti, ktorá je pre každú krajinu záležitosťou najvyššieho významu?

Namiesto toho, aby Spojené štáty dohodli podmienky zmiernenia napätia, zoskupili na hranici vojenskú techniku za miliardy dolárov. Dá sa v takom prípade hovoriť o obrane alebo skôr o vyostrovaní napätia? Na vyriešenie situácie by pritom stačilo garantovať, že Ukrajina sa nestane členom NATO. Za tento kompromis by Rusko mohlo byť ochotné sa stiahnuť. V Estónsku, Lotyšku a Litve je NATO už na jeho bezprostredných hraniciach.

Menej emócií

Treba tiež položiť zjavnú otázku: Aký prospech by mal Putin z ofenzívy? Ako hovorí Pozner, v prípade útoku by stratil všetok zahraničný rešpekt a medzinárodné postavenie. Bolo by to v záujme Ruska?

Mali by sme si dávať veľký pozor na to, kam až môže zájsť vyhrocovanie konfliktu, nepočúvanie druhej strany a neporozumenie jej záujmom. V prípade prepuknutia konfliktu do otvorenej konfrontácie je už neskoro skúmať, kto mal na ňom väčší podiel viny alebo kto zaútočil prvý. Ako napísal Elias Canetti: „Prvá obeť infikuje všetkých pocitom ohrozenia. Vládcovia, ktorí chcú rozpútať vojnu, veľmi dobre vedia, že musia zaobstarať alebo vymyslieť prvú obeť. Nezáleží na ničom inom, ako na jej smrti; a musí sa veriť, že je za ňu zodpovedný nepriateľ.“ Potom už naberajú rýchly spád udalosti, na konci ktorých niet víťazov, iba porazených.

Investigatívny novinár Jeremy Scahill v tejto súvislosti dodáva: „Ak sa začne streľba, mainstreamoví odborníci zahodia všetky zvyšné prejavy novinárskej integrity a budú otvorene povzbudzovať ,jednotky‘ ako športoví komentátori povzbudzujúci domáci tím.“ V tom prípade sa to môže skončiť ako veľmi bizarná komédia, ak tí, čo mali poskytovať priestor na dialóg, zabudnú na všetky súvislosti a začnú vyzývať na bezhlavé zabíjanie. Pretože mier bol pre nich iba slabosť a napomáhanie nepriateľovi.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk