Vysoké školy prežívajú najväčšiu zmenu od novembra 1989, a to hovoríme o obsahu a kvalite vzdelávania, o vede a výskume, tvrdí rektor Univerzity Komenského Marek Števček. V prvom čítaní prešla novela vysokoškolského zákona a v tejto chvíli ťažko predpovedať, aké bude jej konečné znenie. Prečo sa na Univerzite Komenského uvažuje o skorších voľbách rektora? Bude Števček opäť kandidovať?

Novela vysokoškolského zákona prešla do druhého čítania a verejnosť sa dozvedela, že Univerzita Komenského chystá voľby rektora o pol roka skôr. Vraj aj preto, aby ste vy kandidovali. Je to pravda?

Nie je isté, že sa chystám kandidovať za rektora. Voľby rektora nie sú záležitosťou rektora, na to máme akademickú samosprávu. Voľba rektora je vždy – aspoň zatiaľ, kým poslanci neschvália novelu zákona – v réžii akademického senátu, ten vyhlasuje voľby a určuje termíny. Ale, aby som nebol alibista, ak sa senát rozhodne a vypíše voľby rektora podľa súčasne platnej legislatívy, len to uvítam a podporím. Bol by to logický a konzistentný krok s tým, ako sa táto univerzita správala minimálne ostatný rok, keď sme bojovali proti novele vysokoškolského zákona. Budem to rešpektovať.

Obávate sa teda, že by novela prešla v aktuálnom znení?

Vieme, že v nejakej podobe prejde. Už len kvôli argumentu plán obnovy. Musíme mať tento míľnik hotový, aby sme dokázali čerpať prostriedky z prvej tranže plánu obnovy. Momentálne asi nikto nevie, aká bude konečná podoba novely, ktorá začne byť účinná od 1. apríla. Naše obavy boli technické, ak by novela prešla tak, ako je to navrhované v prvom čítaní, tak by to nielen našej univerzite spôsobilo veľké časové problémy. Napríklad funkčné obdobie rektora na Univerzite Komenského sa končí 31. januára na budúci rok, voľby sa však musia vyhlásiť 270 dní pred voľbami. Takže, ak by zákon nadobudol účinnosť 1. apríla, museli by sme okamžite zvolať mimoriadny senát a vyhlásiť voľbu. Preto senát uvažuje, že vyhlási voľby v marci, aby išiel podľa starých pravidiel. Je to legitímna úvaha, veď po schválení novely bude musieť univerzita zlaďovať svoje vnútorné predpisy. Medzitým sa končia lehoty v rámci novej akreditácie – 31. augusta. Rovnako sa podľa novely 31. augusta končí funkčné obdobie úradujúcej správnej rady, musíme zvoliť novú správnu radu. Rovnako máme na programe periodické hodnotenie vedy. Všetko sa to zlieva do veľmi úzkeho časového priestoru a navyše, budú prázdniny. Preto je tu snaha univerzity, aby sa kruciálna vec, akou je voľba rektora, zrealizovala ešte predtým, ako budeme stáť pred týmito povinnosťami.

Máte signály, že sa na skoršie voľby chystajú aj iné vysoké školy?

Každá verejná škola má vo vnútorných predpisoch stanovené, aké sú lehoty na podávanie prihlášok kandidátov. To si verejná vysoká škola upravuje sama. Zachytil som, že Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre vypísala voľby rektora.

Odborníčka na vysoké školy Renata Hall však tento váš krok kritizovala, že by mohol odradiť iných nádejných kandidátov.

Neviem, odkiaľ berie tú istotu. Tak či tak je teraz na univerzite volebný rok. Každý, kto by chcel kandidovať za rektora, nad tým už uvažuje. Pseudoargumenty pani Hall nesedia vo viacerých veciach. Voľby sú absolútne otvorená vec, všetci už o tom vedia. Vyzývam každého, kto by chcel kandidovať, aby kandidoval. Nech to nie je o tom, že univerzita už teraz vie, kto bude rektor. Veď ešte nevieme, kedy tie voľby budú. Štandardne sa voľby vyhlasujú na jar. Možno to bude o dva týždne skôr. Osobne by som privítal, keby bolo viac kandidátov na rektora univerzity.

Ako hodnotíte podobu novely vysokoškolského zákona, ktorá je teraz v parlamente?

Je taká, že s ňou osobne nesúhlasím a myslím, že mám mandát povedať, že aj táto univerzita s ňou nesúhlasí. Siahať na akademickú samosprávnosť a autonómnosť univerzít je zlé. Akékoľvek kompromisy sú pre mňa v tejto konkrétnej otázke neprijateľné. Vo všetkom ostatnom sme ochotní diskutovať. Je nezmysel tvrdiť, že univerzity robia všetko proti zmenám. My teraz prebiehame obrovským procesom zmien, prakticky najväčším od novembra 1989. Nová je akreditácia, nové je periodické hodnotenie vedy, nové sú štandardy akreditačnej agentúry. To sú revolučné zmeny. Všetko, čo sme od začiatku hovorili, je, že potrebujeme zmeny – ale počúvajte nás, aké zmeny potrebujeme, aby sme sa skvalitňovali. A skvalitňovať sa neustále chceme. Je zázrak, aké výsledky dosahujú slovenské vysoké školy v týchto podmienkach, ktoré sú absolútne neporovnateľné s civilizovaným svetom. Mne na novele prekáža, že proklamované ciele sa nezhodujú s tým, čo je v textácii. Najproklamovanejší cieľ je zabrániť úniku slovenských študentov do zahraničia. Veď kam najviac odchádzajú naši študenti?

Do Českej republiky.

Ak si prečítate český vysokoškolský zákon, je taký istý ako náš súčasný. Je to systém, ktorý sa zaviedol ešte za Československa. Prečo tam študenti utekajú? Asi preto, ako tam vyzerajú internáty, ako sa k nim správajú, aké peniaze idú do vysokého školstva, ako investujú do infraštruktúry vysokých škôl. My sme tak katastrofálne poddimenzovaní a investičný dlh už len tejto univerzity dosahuje niekoľko desiatok, možno stovku miliónov eur. To napraví jedna novela vysokoškolského zákona? Pozrite sa na internáty v Mlynskej doline, naše vedenie suverénne investovalo najviac do obnovy internátov, ale je to len kvapka v mori, nie je to tam vidieť. My len hasíme, robíme veci, ktoré sú také kritické, že ich urobiť musíme, aby nám to nespadlo na hlavu. Čo urobili v Čechách? Zriadili obrovský investičný fond, určili časový plán, aby každý vedel, kedy dostane peniaze, koľko ich bude a na čo ich má použiť. Na Slovensku čakáme, kedy nám hodí niekto odrobinku pred voľbami a povie – na, teraz v tejto chvíli to musíte minúť. A to je ďalšia vec, ktorá mi prekáža. Veď ja musím mať buď v šuplíku projekty, lebo vysúťažiť projekt trvá jeden rok, aj to ho nesmie nikto zablokovať námietkou. Ak niekto tvrdí, že univerzity nečerpajú prostriedky, ktoré veľkoryso predhodila niektorá vláda, tak je to absolútna hlúposť. Potrebujem peniaze, aby som vysúťažil projekty, ktoré budem mať v šuplíku a tie budú zastarávať morálne, techniky, finančne… A čakal, či si niekto zmyslí, že nám dá peniaze na rekonštrukciu. Pokiaľ neurobíme jasný investičný plán na desať rokov dopredu, kto, kedy a aké prostriedky získa a na čo ich môže použiť, aby sa univerzita vedela pripraviť a mať časovú rezervu, tak sa nepohneme ďalej.

O podpore novely vás nepresvedčil ani sľub, že do vedenia nebudú politici nominovať svojich ľudí?

V žiadnom prípade by žiaden politik nemal nominovať svojich ľudí do vedenia. O tom je predsa samosprávnosť. Ale diskusia nikdy nebola o nomináciách do vedenia vysokých škôl, skôr do správnych rád. Naša univerzita má správnu radu ako každá iná univerzita. Má definované kompetencie. Sú tam skvelí ľudia, vážim si ich názor a sú to ľudia, ktorí v živote niečo dokázali. Zákon však chce správnu radu typu dohliadajúceho orgánu, ktorý sleduje dlhodobejšie vízie, meniť na decízny, rozhodujúci orgán, ktorý by mal podľa štátneho tajomníka zasadať raz, dva razy do mesiaca. To je nezmysel, to sa nikdy nestane. Už teraz je problém, aby sa vôbec zišli, lebo sú to exponovaní ľudia. Tí ľudia, ak majú rozhodovať na dennodennej báze, kde naberú čas, aby sa seriózne pripravovali? A bude to čestná, nehonorovaná funkcia. Tu sa roztvárajú nožnice – buď budú v správnych radách vynikajúci ľudia, ktorí to však nebudú môcť robiť na dennej báze, alebo tam budú ľudia, ktorí na to budú mať čas, ale tí už nebudú superkvalitní. Nech to už bude ktokoľvek, kde sa zoberie toľko ľudí, aby sedeli v správnych radách verejných vysokých škôl? Alebo to budú tí istí ľudia na každej verejnej škole? Nám principiálne prekáža to, že správna rada, ktorá nie je samosprávnym orgánom, lebo je z veľkej časti z externého prostredia, by mala byť po novom riadiacim, manažujúcim a decíznym orgánom na univerzite.

Spýtame sa pomerne hrubo: Štát hovorí, keď dávame peniaze, chceme vás kontrolovať a chceme vám povedať, čo máte robiť. Je to správne vyložená myšlienka novely?

Nemýlite sa. Odpoveďou je však otázka: Odkiaľ na to štát má peniaze? Veď to sú peniaze nás všetkých. Sú to peniaze aj učiteliek v škole či v škôlke. A tí sa učia na slovenských vysokých školách. Lekári tiež prevažne študujú na slovenských vysokých školách. Plníme nejakú verejnú funkcionalitu, ktorá je absolútne nezastupiteľná. Preto sú tie školy verejné. Pokiaľ ide o verejnú kontrolu, neexistuje kontrolovanejší subjekt ako verejná vysoká škola. Toky financií sú pod absolútnym drobnohľadom. No a teraz sme pri tom, že zdrojov je zrazu menej a menej a chce sa od nás viac a viac. Bijeme na poplach: Ako chcete urobiť reformu, keď systém nielenže nedotujete peniazmi, ale ešte mu beriete aj existujúce zdroje? Vysoké školy majú teraz nižšiu štátnu dotáciu a zvyšujú sa ceny. My nie sme výrobný podnik, nevieme si tie peniaze zarobiť.

Zostaňme však ešte chvíľu pri novele. Požiadavka, aby sa zvyšovala kvalita škôl, je legitímna. Vy hovoríte o internátoch, školskom prostredí. To je akoby obal, ale ako chcete posunúť obsah, aby bola úroveň vysokých škôl vyššia?

Sú to spojené nádoby. Internáty – to nie je len natrieť fasádu naružovo, ony skutočne padajú a sú v kritickom stave. Celý čas hovorím aj o obsahu, toto je podľa mňa obsah. Ale bez administratívneho obalu žiadna škola nebude fungovať. A už som spomínal, že do vnútra sa meníme tak zásadne, ako sme sa nikdy doteraz nemenili. Tlačíme na to, aby naši pedagógovia viac publikovali v cenenejších časopisoch, zlepšujeme akreditačné štandardy, máme schválený vnútorný systém kvality. Vysoké školy prežívajú najväčšiu zmenu od novembra 1989, a to hovoríme o obsahu a kvalite vzdelávania, o vede a výskume. Preto sú to pre mňa spojené nádoby, ktoré nedokážu bez seba fungovať. Vysoké školy, aspoň tie najkvalitnejšie, samy od seba chcú byť lepšie a lepšie a poskytovať kvalitnejšie vzdelávanie, robiť špičkovejšiu vedu. Ale v týchto podmienkach je to takmer nemožné. Považujem až za nadľudský výkon, že sa nám to darí v takej kvalite ako teraz.

Čo bude ďalej?

Ďalej bude druhé čítanie v parlamente, predpokladám, že budú pozmeňovacie návrhy. Teda, máme indície, že budú. A budeme čakať, aké finálne znenie vysokoškolskej novely bude. Predpokladám, že v treťom čítaní bude novela schválená v marci a od 1. apríla bude účinná. Každá verejná škola bude musieť rešpektovať túto legislatívu a bude sa musieť prispôsobiť tomu, čo je tam napísané. Ale v tejto chvíli asi nikto nevie, aké bude finálne znenie.

Novela hovorí napríklad aj o lepšom financovaní prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Sú v nej aj pozitívne zmeny, ktoré by stáli za to, či nie?

<An> Novela je odmietaná ako celok, ale práve pre tie kruciálne veci, s ktorými nesúhlasíme. Ale sú v nej veci, ktoré vítame, s ktorými súhlasíme a ktoré posúvajú veci dopredu. Vítam ustanovenie, že fakulta sa považuje za samostatne hospodáriacu súčasť, že si môže regulovať verejné obstarávania sama. Výkonnostné zmluvy podporujem, ale ešte nepoznáme celkom ich kritériá. Nemáme podrobne nastavené parametre.

Alebo podpora excelentnosti.

To nesúvisí s novelou. Ministerstvo už teraz môže stimulovať cez metodiku delenia štátnej dotácie excelentné pracoviská. Aj to robí, ale tak, že aj z toho mála, čo nám dajú, musíme časť vyčleniť na excelentnosť. Tak to ale nejde. Musíme si povedať kritériá excelentnosti a nájsť na to dodatočné zdroje, aby sme ten odbor stimulovali. Ale zároveň nesmieme rezignovať na to, čo nikdy vo svetovom meradle excelentné nebude. Veď tu máme endemické malé odbory, ktoré sa napríklad z celej republiky dajú študovať len na Univerzite Komenského. Budeme tvrdiť, že keď nie sú najexcelentnejšie, tak ich nepotrebujeme? Myslím si, že ich potrebujeme. Vysoké školy tu máme aj pre mnoho iných účelov a jeden z nich je niečo, čo nazývam kultúrnosť národa, historická pamäť, niečo, čo nás definuje a presahuje. Nie všetko sa dá zmerať číslami. Hovorím o tom, že sa musí nájsť nejaký rozumný kompromis. A to táto novela nerieši.

Vysoké školy prišli o časť dotácií. Vy ste pripomenuli zvyšujúce sa ceny všetkého. Denník Pravda oslovil verejné vysoké školy a spýtal sa, čo to môže spôsobiť. Košická veterina priznáva, že môže padnúť. Ako je to u vás?

Prudko podobne. Verejné vysoké školy sú na tom viac-menej rovnako. Ide len o mieru zasiahnutia. Ekonomické externality sú jasné: my sme si nevymysleli ceny energií, pohonných hmôt či infláciu, ktoré sa premietajú do cien úplne všetkého. Poviem príklad za všetko. Veľmi sme chceli otvoriť univerzitnú škôlku pre našich zamestnancov. Ceny vstupov sa však viac ako zdvojnásobili. Mali sme pripravené financovanie tak, že by sme škôlku pred nárastom cien ako-tak zvládli. Ale teraz po viac ako dvojnásobnom zdražení to skrátka nedáme. A to je len sociálny benefit – škôlka. Ak sa niečo nebude diať, tak to bude mať obrovský sociálny dosah najmä na študentov. Poviem to na rovinu – my sme mali ceny internátov podľa ekonomických kritérií zvýšiť najmenej pred rokom. Vtedy sme si povedali, že to nespravíme. Ale teraz to už nedáme, neexistuje, aby sme s takýmto obrovským výpadkom dokázali udržať ceny internátov na rovnakej úrovni. Dosah to bude mať najmä na sociálne najslabších.

Nedalo sa tejto situácii vyhnúť?

Do tohto stavu sme sa nedostali zlým hospodárením, dotácia je rádovo nižšia. Veterinárom v Košiciach klesla o nejakých 17 percent, pre takú malú školu to je likvidačné. Ale veterina sa dá na Slovensku študovať len v Košiciach a necháme ju padnúť, lebo nám to tak vyšlo v metodike? Pritom doteraz ani tá metodika nebola zverejnená. Všetky vysoké školy sú v rozpočtovom provizóriu. Ako sa máme vedieť zariadiť, keď doteraz nevieme, s akým finančným objemom budeme hospodáriť? To je absolútna nepredvídateľnosť prostredia. Aj ministerstvo školstva priznáva, že je to zlé a treba to zmeniť. Keby sa toto podarilo odstrániť, všetky vysoké školy tomu zatlieskajú.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk