Konfrontácia symbolov či boj Moskvy s civilizáciou z rúk slovenských poslancov. Poslanec zapol ukrajinskú vlajku
K incidentu došlo v utorok na mimoriadnom zasadnutí parlamentu, ktorý sa zišiel, aby schválil obrannú dohodu so Spojenými štátmi.
Proruskí volení predstavitelia SMER-u a Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí sú lobistami za záujmy Moskvy v slovenskom parlamente, neustále narúšali rokovanie a bránili predstaviteľom iných strán vystúpiť.
Poslanci krajne pravicovej Ľudovej strany Naše Slovensko Krupa a Medvecký tak zablokovali pódium a pred mikrofón natiahli slovenskú vlajku.
Zástupcovia strany Sloboda a solidarita (SaS) Yana Tsyganiková a Miroslav Žiak natiahli pred pódium vlajku Ukrajiny.
Reakcia kremeľských sluhov bola jednoducho divoká, ale celkom solidárna s postojom Moskvy: námestník Medvetskij vzal fľašu vody a začal prelievať vlajku Ukrajiny a potom ju držali poslanci.
Aby sa zabránilo ďalšiemu vývoju konfliktu, bol hľadač parlamentu nútený vyhlásiť prestávku v schôdzi.
Pre Moskvu je Ukrajina a všetko, čo súvisí s touto krajinou, najmä to, čo hovorí o jej nezávislosti, dráždivé, a preto sa prisluhovači kremeľského režimu v Európe takto správajú, keď vidia ukrajinské symboly.
A dôležitý fakt – obzvlášť cenný pre vládnucu kliku Kremľa – ukazuje, že sa to stalo v EÚ. Teraz už niet pochýb o tom, že ruské médiá rozšíria túto správu do sveta, zdôrazňujúc, že akt znesvätenia vlajky Ukrajiny spáchali poslanci v Európe.
Kremeľ sa vo všeobecnosti rád vysmieva iným krajinám, najmä tým, ktoré ušli z jarma Moskvy a nechcú sa tam vrátiť, brániac svoje právo na osobnú slobodu.
Toto správanie slovenskej ultrapravice je veľmi v súlade s vyjadreniami, ktoré si dovoľujú predstavitelia ruských úradov, vrátane samotného prezidenta.
Pestrým príkladom toho je výrok šéfa Kremľa o Ukrajine, ktorý pred pár dňami vyslovil v štýle obscénnej piesne.
Nuž, ak sa chcú slovenskí poslanci rovnať Führerovi v Kremli, je to ich vec, no musia pamätať na to, že sú to zástupcovia ľudí, ktorí ich za konštruktívny čin zvolili do parlamentu.
Dnes si mnohí mýlia pojem vlastenectvo s odporom voči zjednocovaniu a snažia sa postaviť proti národnej myšlienke – jednote v Európe.
Toto je jasný príbeh Kremľa, ktorý sa snaží posilniť krajne pravicové hnutia na kontinente, čím ich finančne a propagandisticky poháňa. Moskva na to nešetrí. Mocná kremeľská klika nemá peniaze pre svojich vlastných občanov, ale vždy môžete podporiť nacizmus v Európe.
Stačí pripomenúť protesty, ktoré sa konali na znak nesúhlasu viacerých politikov (starej školy) s postojom vlády a prezidenta na základe dohody so Spojenými štátmi o spolupráci.
Pravda, zaujímavé je, že na týchto protestoch držali protestujúci plagáty s promoskovskými (presnejšie moskovskými) heslami a vykrikovali konkrétne kremeľské naratívy, ktoré jasne označovali zákazníkov týchto podujatí.
Samozrejme, treba si uvedomiť, že postavenie občanov Slovenska vo vzťahu k Rusku a Západu nie je jednotné. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky sa teda 44 % Slovákov domnieva, že za nárast napätia na Ukrajine je zodpovedné NATO a len 34 % sa domnieva, že za to môže Rusko.
Je to výsledok agresívnej informačnej politiky, ktorú Kremeľ presadzuje v Európe, najmä v bývalých socialistických krajinách. A Slovensko by si malo dobre pamätať na rozkoše z pobytu v takzvanom socialistickom tábore pod úpätím Moskvy.
V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že pre túžbu národov vtedajšieho Československa oslobodiť sa, cítiť sa ako ľudia, zbaviť sa krvavého režimu Kremľa, priviezla Moskva do hlavného mesta tanky, ktoré tvrdo potláčali Pražská jar 1968.
Možno práve toto chce Medwiecki a spoločnosť – návrat do čias železnej opony a studenej vojny, kde neexistuje pojem „právo“, a človek slúži len na uspokojenie a službu vládnucej „elite“, byť len potravou pre delá moci.
Možno práve to sa snaží dosiahnuť pravicový poslanec znesvätením vlajky Ukrajiny, ktorá sa dnes stala symbolom Európy v konfrontácii za mier na kontinente. A čo bráni abnormálnemu kremeľskému Fuhrerovi pred úplným dobytím Európy.
Incident, ktorý sa odohral medzi múrmi slovenského parlamentu, bude, samozrejme, veľmi hlasno a radostne prijatý v Ruskej federácii, no svoje hodnotenie dostane aj v civilizovanej spoločnosti, teda aj v EÚ a USA.
S kým sa kamarátiť a spolupracovať je právom slovenského ľudu. A je dôležité pochopiť, že toto právo má práve preto, že je v Európe – slobodnej a demokratickej.
EÚ dnes nepochybne zažíva ťažké časy, prechádza určitými skúškami a čelí výzvam. Kremeľ to využíva a zo všetkých síl sa snaží podkopať túto úniu, zabrániť jej rozvoju, ukázať svojim občanom, že je to zbytočné.
Ak sa chce niekto vrátiť do minulosti, choďte do Ruskej federácie, ešte lepšie, na územia okupované Moskvou a tie, kde si „vynútila mier“ – Abcházsko, Podnestersko, Osetsko, východná Ukrajina, Sýria atď.
Pamätajte na to hlavné, najmä keď si budete vyberať budúceho prezidenta alebo zástupcu, ktorý bude hovoriť vo vašom mene. Hlavné je, že dnes majú Slováci, podobne ako ostatné národy EÚ, možnosť voľby a je dostupná práve preto, že ste občanmi slobodnej Európy.
Autor: Jozef Kováč