Štátne inštitúcie nesplnili za ostatných dvadsať rokov ani jeden z 22 merateľných cieľov systému TEN–T.

Štátne inštitúcie nesplnili za ostatných dvadsať rokov ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T. Ku koncu roka 2020 bola zmodernizovaná len tretina hlavných tratí za 1,6 miliardy eur a aktuálne sa pracuje na úsekoch v celkovej dĺžke 74 kilometrov (km). Do roku 2030 je však potrebné modernizovať ešte 563 km tratí, pričom náklady na ich komplexnú rekonštrukciu sa odhadujú na 5,6 miliardy eur. Vyplýva to zo záverov analytického komentára Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

„Na takmer nulové plnenie cieľov súvisiacich s modernizáciou hlavných železničných tratí má zásadný vplyv nedostatok financií a absencia udržateľného systému viaczdrojového financovania. Ostatné dve desaťročia riešime kľúčové projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a neudržateľné,“ podotkol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Ako príklad dobrej praxe uviedol Českú republiku, kde funguje štátny fond dopravnej infraštruktúry, v ktorom sa kumulujú financie z viacerých zdrojov.

NKÚ poukázal na to, že železničná doprava je najekologickejšia forma dopravy, pričom Európska únia (EÚ) aj preto počíta s tým, že do roku 2030 sa bude tretina dopravy nad vzdialenosť 300 km realizovať vodnou alebo železničnou cestou a v roku 2050 by to mala byť polovica. Od vzniku SR spracovali zodpovedné štátne inštitúcie desať stratégií, ktoré sa priamo dotýkali rozvoja železničnej dopravy. „Každá stratégia popísala aktuálny stav a definovala ciele, ktoré mali byť dosiahnuté, no len výnimočne bolo zadefinované časové plnenie kľúčových krokov a chýbal pohľad na finančné zabezpečenie projektov. Problémom je tiež fakt, že stratégie neboli rozpracované do akčných plánov so stanovením hlavných priorít, určením nositeľov úloh či vyčíslením očakávaných nákladov,“ poznamenal Andrassy.

Zároveň kontrolóri dodali, že v prípade železničných projektov sa len výnimočne objavilo finančné plánovanie, ale ani v týchto prípadoch neboli zadefinované realizačné a jednoznačné zdroje financovania. Jedným z identifikovaných rizík bola absencia prepojenia projektu na rozpočet rezortu dopravy, respektíve železníc. Kým v roku 2010 boli odhadované náklady na modernizáciu troch najdôležitejších koridorov na úrovni 4,2 miliardy eur, v roku 2016 sa počítalo už so sumou 6,3 miliardy eur a vo finále, po obnove všetkých hlavných koridorov, budú podľa NKÚ náklady štátu na železničnú infraštruktúru až na úrovni 8 miliárd eur.

Úrad zdôraznil, že problémom Slovenska je vysoká závislosť financovania projektov dopravnej infraštruktúry z fondov EÚ, pričom toto riziko vážne ovplyvní plnenie stratégií a cieľov v železničnej infraštruktúre modelovaných do roku 2030.

Kontrolóri skonštatovali, že najväčší objem peňazí, bezmála 230 miliónov eur, bolo použitých na opravu úseku Trenčín, Zlatovce – Trenčianska Teplá. Upozornili na to, že modernizácia trate mala byť primárne financovaná z eurofondov, ale pre chyby vo verejnom obstarávaní EÚ jeho financovanie zastavila a všetky náklady muselo znášať Slovensko prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Stratégie schvaľované vládou musia byť podľa NKÚ priebežne monitorované a zodpovedné ministerstvá či štátne inštitúcie musia pravidelne odpočtovať plnenie úloh. „Ak ostávajú rozhodujúce stratégie štátu len na papieri, Slovensko prichádza o neopakovateľnú príležitosť spojenú s využitím európskej finančnej pomoci na udržateľný rozvoj spoločnosti či modernizáciu jej kľúčovej infraštruktúry. V prípade železničnej infraštruktúry sa zlyhania zodpovedných štátnych inštitúcii bezpochyby premietnu nielen do ďalšieho zníženia atraktivity ekologickej železničnej dopravy, ale aj do zhoršovania životného prostredia, ktoré v konečnom dôsledku pocíti každý z nás,“ zhodnotil Andrassy.

NKÚ tak v budúcom roku preverí dodržiavanie zmluvných podmienok, pravidiel hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri realizácii železničných projektov financovaných z rozpočtu a európskych fondov. Kontrolóri zároveň preveria nastavenie systému riadenia procesov na ministerstve dopravy, ktoré je zodpovedné za tvorbu a plnenie stratégií vo všetkých formách dopravy.

Zdroj: https://podkapotou.zoznam.sk