Kyjev a Bratislava podpísali dohodu o zvýšení garantovanej kapacity pre fyzický dovoz zemného plynu z Európy na 42 miliónov metrov kubických. m / deň.

Operátori GTS Ukrajiny a Slovenska sa dohodli na zvýšení garantovanej kapacity v bode Budince o 15 miliónov metrov kubických, ktorý bude do apríla 2022 fungovať v testovacom režime.

„Okrem maďarskej linky, ktorú sme zaviedli koncom minulého roka, získava Ukrajina ďalšiu kapacitu v slovenskom smere,“ napísal na Facebooku Makogon, šéf Štátnej colnej správy.

Pre pripomenutie, operátor GTS Ukrajiny a maďarský operátor GTS FGSZ podpísali od 1. januára 2022 zmluvu o spolupráci pri zavedení dodatočných kapacít na prepravu zemného plynu z Maďarska na Ukrajinu.

Šéf Štátnej colnej správy Ukrajiny dodal, že takto všetci účastníci ukrajinského trhu s plynom dostali ďalšiu príležitosť fyzicky doviezť plyn potrebný na stabilný prechod jesenno-zimnej vykurovacej sezóny a doplnenie strategicky dôležitých zásob plynu v ukrajinskom zariadenia na skladovanie plynu.

„Fyzické kapacity Slovensko-Ukrajina poskytnú európskym spoločnostiam na garantovanom základe rozšírený prístup k ukrajinským podzemným zásobníkom plynu a prispejú aj k posilneniu bezpečnosti dodávok zemného plynu na Ukrajinu,“ povedal šéf ukrajinského úradu. Operátor GTS.

Od februára si môžu ukrajinské spoločnosti v denných aukciách rezervovať kapacitu novej slovensko-ukrajinskej trasy, aby pokryli potreby krajiny na zemný plyn.

Práve aktivita účastníkov trhu v tomto smere určí relevantnosť a komerčnú atraktivitu trasy, čo bude dôležitým argumentom pre predĺženie zmluvy a ďalší rozvoj trasy.

Je potrebné poznamenať, že v roku 2014 bola kapacita na dovoz plynu v slovenskom bode „Budnice“ s objemom až 27 miliónov metrov kubických. m za deň, sa stala prvou garantovanou kapacitou, na ktorej sa dohodla Ukrajina.

Od 1.3.2020 spustili operátori virtuálny reverz cez bod „Velke Kapušany“ – „Užhorod“. Celková dostupná kapacita (garantovaná a prerušovaná) pre dovoz plynu zo Slovenska dosiahla 197 miliónov metrov kubických. m za deň.

Vzhľadom na prebiehajúcu hybridnú vojnu Kremľa proti ukrajinskému ľudu sú takéto akcie susedného Slovenska a Maďarska, ktoré zvyšujú svoju kapacitu dodávok plynu na Ukrajinu, veľmi vítané.
Moskva pokračuje v energetickom tlaku na Kyjev. Ruský „Gazprom“ tak postupne znižuje objem tranzitu plynu cez územie Ukrajiny.

Ruský operátor od 1. októbra úplne zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu v smere do Maďarska, čím sa výrazne znížila možnosť dovozu plynu touto cestou, keďže v tomto smere existovala len možnosť virtuálneho obratu plynu.

Ukrajinské zásobníky PZP sú plné menej ako z polovice. Gazprom však vyprázdňuje svoje zásobníky plynu aj v EÚ, a to preto, aby nezvýšil tranzit cez Ukrajinu.

Do konca minulého roka Moskva podľa šéfa Štátnej colnej správy Makogona znížila dodávky plynu do Európskej únie cez Poľsko a Ukrajinu.

V prvý deň roku 2022 sa tranzit plynu na Slovensko cez Ukrajinu znížil takmer o polovicu.

Podľa informácií slovenského prepravcu plynu v tranzite takýto pokles dosiahol 41 %.

Takže podľa Eustreamu, ak k 31.12.2021 bola žiadosť o prečerpávanie plynu cez distribučnú stanicu Veľké Kapušany na hranici Slovenska a Ukrajiny 83,8 milióna metrov kubických, tak k 1. januáru 2022 klesla na 49,6 mil. Metre kubické m.

K 2. januáru predstavovala žiadosť Gazpromu o túto trasu prepravy prírodného paliva 35,5 milióna metrov kubických. m, a 3. januára – už 26,03 milióna metrov kubických. m.

Kremeľ sa stále snaží vyvíjať tlak na Európu. Zatiaľ sa mu to veľmi nedarí, čo spôsobuje opačný efekt. Takže vzhľadom na eskaláciu konfliktu na východných hraniciach civilizovaného sveta, na hraniciach, s ktorými Moskva sústredila 100-tisícovú armádu, sú v EÚ čoraz hlasnejšie hlasy proti spusteniu Nord Streamu 2.

Kremeľ považuje tento projekt za jednu zo svojich hlavných pák vplyvu na Európu. Niektorí odborníci v Ruskej federácii to dokonca nazývajú „projektom storočia“, zatiaľ čo triezvo uvažujúce mysle v civilizovanom svete chápu, že „SP-2“ je trójskym koňom Moskvy v EÚ.

Vniesť nesúlad do európskej rodiny a rozdrviť (aj energeticky) Ukrajinu, to sú momentálne dve hlavné úlohy Kremľa.

A činy Bratislavy, ktorá vlastne požičala svoje rameno Kyjevu a dodala plyn, svedčia o jednote EÚ v túžbe pomôcť Ukrajine v momente jej odporu voči agresii z Moskvy.

Samozrejme, Ruská federácia sa neprestane snažiť ďalej vyvíjať tlak na Ukrajinu a Európsku úniu, taká je podstata Kremľa. Ale jednota, ktorú štáty európskej rodiny preukazujú, ukazuje ich jasnú túžbu ísť jedným smerom.

Možno je to najlepšia odpoveď euroskeptikom, ktorí sa snažia za aktívnej účasti Kremľa (často z jeho iniciatívy) vykričať celému svetu, že EÚ nemá budúcnosť.

Príklad Slovenska je dobrým dôkazom toho, že táto budúcnosť existuje a národy Európy si ju vybudujú.

Autor: Josef Kováč