Ruský parlament nadchádzajúci týždeň posúdi návrh, ktorý prezidenta Vladimira Putina vyzýva, aby uznal nezávislosť dvoch proruských separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Chystá sa Kremeľ vypočuť volanie komunistických poslancov, ktoré už podporili aj ďalšie parlamentné strany, alebo je to len ďalší tromf Moskvy v rokovaní so Západom? A ak Putin vyhovie, môže to byť jeden zo spúšťačov eskalácie bojov na Donbase a ruského vpádu na Ukrajinu?

V návrhu uznesenia komunisti vyzývajú na uznanie samozvaných republík vo východoukrajinskom Donbase za „samostatné, nezávislé a suverénne štáty“. V texte vyjadrujú presvedčenie, že uznaním by tieto republiky získali – podobne ako Sýria či Južné Osetsko – „právo požiadať Rusko o pomoc pred agresiou USA (vykonávanou) prostredníctvom Ukrajiny“. Väčšina obyvateľov v separatistami kontrolovaných oblastiach Donbasu získala ruské občianstvo, pripomínajú komunisti, čo podľa nich „zaväzuje orgány našej krajiny zaručiť bezpečnosť svojich krajanov“.

Ďalší pozývací list?

Scenár s uznaním takzvanej doneckej a luhanskej republiky predpovedali viacerí pozorovatelia už predtým, ako s ním prišli predkladatelia uznesenia. Spomenula ho aj reportérka a znalkyňa Ruska Petra Procházková v rozhovore pre Český rozhlas. „Rusi môžu uznať samostatnosť doneckej a luhanskej republiky a potom už stačí, aby ich niekto z predstaviteľov, ktorých oni uznajú za oficiálnych, jednoducho pozval. Pozývacích listov máme v histórii hromadu. V tejto chvíli sú tam státisíce ľudí, ktorí dostali ruské pasy a sú to regulárne ruskí občania. Takže to vidím ako prípravu na tento veľmi nebezpečný krok, ktorý sa presne rovnako odohral v Južnom Osetsku, odtrhnutom v roku 2008 od Gruzínska,“ upozornila.

Viačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy, opozičnú iniciatívu na uznanie samozvaných republík nezmietol zo stola. Šéf dolnej komory parlamentu uznal, že ide o „vážnu a zodpovednú“ záležitosť, a preto bude podľa neho vhodné, aby sa nadchádzajúci týždeň uskutočnili konzultácie s predsedami poslaneckých klubov a v závislosti od ich výsledku aby zasadlo predsedníctvo Dumy. V príspevku na svojom účte v aplikácii Telegram Volodin napísal, že Rusko nesmie dopustiť tragédiu, do ktorej môže vyústiť situácia, keď „Kyjev ignoruje dohody z Minska“ o urovnaní konfliktu v Donbase a „NATO chce okupovať Ukrajinu“. „Jedno je jasné: treba hľadať riešenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a krajanov,“ konštatoval tretí najvyšší ústavný predstaviteľ Ruska.

Na to, aby sa iniciatíva komunistov dostala na program Štátnej dumy je potrebný súhlas dvoch parlamentných výborov. Podpredseda jedného z nich, výboru pre záležitosti SNŠ, Viktor Vodolackij sa však nazdáva, že kým sa neskončili rokovania s USA o bezpečnostných požiadavkách Ruska, je podobný návrh predčasný. „Môže vyprovokovať vyjednávačov USA a NATO, aby označili Rusko za agresora a obvinili nás, že si chceme vziať polovicu Ukrajiny,“ povedal Vodolackij pre agentúru TASS.

K opatrnému prístupu vyzval aj Kremeľ. „Teraz, keď je situácia taká napätá a citlivá, je veľmi dôležité vyhnúť sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli vyvolať zvýšenie tohto napätia,“ citovala Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova agentúra Interfax.

Vytiahol si nôž – tak bodni

Podľa moskovského politológa Alexeja Makarkina „to, že s iniciatívou prišla komunistická strana, naznačuje, že v Kremli ešte nepadlo konečné rozhodnutie o uznaní samozvaných republík“. ,Ak padne konečné rozhodnutie, tak iniciátorom by nemala byť komunistická strana, mal by byť iný postup‘,“ dodal Makarkin pre BBC s tým, že uznanie či neuznanie nezávislosti je vo výhradnej kompetencii hlavy štátu.

Šéfredaktor rádia Echo Moskvy Alexej Venediktov je tiež presvedčený, že konečné slovo bude mať Putin. „Potrebuje takúto kartu? Myslím si, že ju potrebuje pri rokovaní. Je to odpoveď na sankcie. „U vás opozičná Republikánska strana predkladá návrhy na sankcie, to sú vaši blázni. A naši blázni navrhujú uznať donbaské republiky. Ale my dvaja, Joe, nie sme blázni. Tak sa dohodnime,“ predstavuje si Venediktov možný dialóg Putina s Bidenom. To, že Volodin zvolal konzultácie o iniciatíve komunistov a Peskov upozornil, že sa netreba ponáhľať, je podľa Venediktova súčasť hry. „Je to dôkaz, že to bolo inšpirované zo strany Kremľa s cieľom získať tento tromf,“ povedal v rozhovore pre Echo Moskvy.

Politický analytik Abbas Galliamov však pripúšťa, že ak Západ bude naďalej ignorovať ruské ultimáta, tak Kremľu nezostane iné východisko, ako uznať odštiepenecké republiky. „Hlavným motívom Putina je jeho neochota vyzerať slabo, ako ten, čo sa sklonil a ustúpil. Rusko dalo ultimátum a druhá strana ho ignoruje. A ak nezareaguješ, tak vyzeráš ako slaboch. Vyhrážaš sa, zahnal si sa, ale bojíš sa udrieť. Toto je starý zákon podsvetia: vytiahol si nôž – tak bodni!“ vysvetlil pre BBC Galliamov psychologický aspekt manévrovacieho priestoru Kremľa.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk