Poľsko znižuje od februára DPH na potraviny na nulu, zlacňuje tiež benzín, Maďarsko zasa reguluje vybrané druhy potravín. Ak Slovensko neprijme adekvátne opatrenia, podnieti to cezhraničnú nákupnú turistiku, na čo doplatia výrobcovia potravín aj obchod. Upozorňuje na to Jaroslav Karahuta (SME Rodina), predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. V utorok chce členom výboru predložiť návrh aspoň na päťpercentné zníženie DPH na potraviny. Zároveň bojuje za Inštitút sezónnej práce.

Dotknú sa opatrenia, ktoré prijali Poľsko a Maďarsko, Slovenska?

Áno, pretože zlacnejú potraviny nielen pre Poliakov či Maďarov, ale aj pre slovenských občanov. Čudujem sa, že zatiaľ nikto u nás nereagoval na kroky susedov. Poliaci vytvorili široký antiinflačný balík. Jeho súčasťou nie je iba polročné zníženie DPH na potraviny na nulu, ale aj na hnojivá, pesticídy a herbicídy. Daňová záťaž benzínu klesne na osem percent, elektrickej energie na päť percent. Poľská vláda urobila opatrenia v prospech svojich občanov takmer za štyri miliardy eur. Maďarsko zasa zastropovalo ceny na vybrané druhy potravín – mlieko, cukor, ale aj bravčové mäso. Nemôžeme sa tomu len nečinne prizerať.

Vydajú sa našinci na nákupy potravín k susedom?

Ak patrične nezareagujeme, naštartuje to silnú nákupnú turistiku najmä v pohraničných oblastiach s Poľskom. Nebolo by to po prvý raz. Ľudia tam budú chodiť nakupovať z dvoch príčin. Nielenže si nakúpia lacnejšie potraviny ako na Slovensku, ale natankujú aj lacnejší benzín, čím pri jednej ceste ušetria desiatky eur. Do Poľska sa nepohnú len bežní spotrebitelia, ale aj podnikatelia z gastrosektora, hotelov, reštaurácií. Budú tam chodiť denne. Po pandémii sú oslabení, využijú to na zotavenie, čo však oslabí slovenských dodávateľov potravín aj obchod.

Zrátali ste, koľko sa bude dať ušetriť na jednom nákupe v Poľsku?

Odhadujem, že okolo 15 až 20 percent. A to sa už oplatí.

Vláda zatiaľ veci iba analyzuje, viacerí ekonómovia neodporúčajú vydať sa cestou, ktorú si vybralo najmä Maďarsko.

Nerátajú len ekonómovia, ale aj ľudia v domácnostiach a podnikatelia. Od začiatku januára míňajú na všetko viac ako pred rokom. Ak zistia, že na nákupoch v Poľsku ušetria, dajú sa do pohybu. V Poľsku je pomerne silná sieť menších predajní potravín. Tie vedia cenami bojovať nielen o poľského, ale aj o slovenského zákazníka. Ak máme zabrániť nákupnej turistike, musíme prijať adekvátne opatrenia, ako to urobili Poliaci.

Čo navrhujte?

Hovorí sa že, klin sa klinom vyráža. Poslancom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložím v utorok 25. januára na schválenie návrh na zníženie DPH na základné potraviny na päť percent, ktorý pošleme ministerstvám financií a pôdohospodárstva. Ak to neurobíme, výrazne zlacnenie potravín, ale aj pohonných látok, hnojív a agrochemikálií u susedov poškodí slovenské agropotravinárstvo aj obchod.

Čoho sa najviac obávate?

Devastačných dôsledkov na beztak oslabenú živočíšnu produkciu a s ním spojený potravinársky priemysel. Z predchádzajúcich kríz vieme, že kde raz vyprázdnia maštaľ, už sa tam dojnice, ošípané ani ľudia nevrátia. Dosahy treba vidieť z dlhodobého hľadiska, nielen ako to ovplyvní v danom momente štátny rozpočet. Poľnohospodárstvo je mimoriadne oslabené, preto navrhujem aj zákon o sezónnych prácach, ktorý by mal posilniť domácu produkciu ovocia a zeleniny.

Asi ním nepotešíte ministra financií, lebo chcete výrazne znížiť odvody, ktoré uhrádzajú zamestnávateli­a štátu.

Áno, navrhujem ich znížiť na 10 percent, čo je zhruba o 30 percent menej, ako bolo doteraz. Inštitút sezónnych prác by platil pre ovocinárov, vinohradníkov, zeleninárov a zemiakarov. Máme dobré klimatické podmienky na produkciu ovocia a zeleniny, ale dosahujeme sebestačnosť len okolo 35 percent, pri stolovom hrozne len 15 percent. Takmer všetko dovážame. Pokiaľ zo zákona nepodporíme sezónnu prácu, zbytočne budeme zvyšovať podporu týchto odvetví v novom plánovacom období. Veď zeleninu a ovocie musí niekto dopestovať aj pozberať.

Čo by zákon o sezónnej práci stál a čo by Slovensku dal?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyrátalo, že pri zamestnaní 5-tisíc ľudí by ročný výpadok na odvodoch bol zhruba dva a pol milióna eur. Lenže iba v ovocinárstve zostáva na stromoch a pri zelenine na koreni úroda za 15 miliónov eur len preto, že ju nemá kto pozberať. Iba DPH zo zachránenej produkcie prinesie tri milióny eur. Treba si uvedomiť, že 40 až 60 percent hodnoty z ovocia a zo zeleniny tvorí ľudská práca. Ak pritiahneme do sadov a zeleninárstiev päťtisíc ľudí, získame odvody za zberové práce. Reálne nový zákon prinesie 5 až 7 miliónov eur, a to aj pri zníženom odvode spomínaných 2,5 milióna eur. Pozitívny prínos pre štátny rozpočet by bol aspoň okolo päť miliónov eur.

Ako by to ovplyvnilo mzdy zberačov? Tí predsa chodia radšej pracovať do Talianska.

Jednoznačne by to umožnilo atraktívnejšiu hodinovú mzdu, ktorá by sa mohla zvýšiť zhruba o polovicu na 6 až 7 eur. To by už bolo zaujímavé aj pre zberačov, ktorí odchádzajú každoročne do zahraničia. Tam síce dostanú okolo ôsmich eur, ale majú aj výdavky, ktoré by pri práci doma ušetrili. Keď neurobíme toto opatrenie, bude pokračovať vleklý problém s nedostatkom ľudí na práce do sadov a plantáží. Je to spôsob, ako zastaviť dlhodobý úbytok sadov – každoročne sú vyklčované na 200 až 250 hektároch. Ak ideme dávať dotácie na udržanie a zveľadenie ovocinárstva a zeleninárstva, treba sa postarať o to, aby mal aj kto na poliach pracovať a zberať úrodu.

Čo hovoria na zákon vaši koaliční partneri?

Majú oň záujem, výhrady mal minister financií. Obáva sa, že mu naruší pripravovanú daňovo-odvodovú reformu. Inštitút sezónnej práce, tak ako som ho predstavil, je odskúšaný v zabehnutých západných ekonomikách. Igor Matovič môže pokojne zrealizovať svoju reformu, pretože tento zákon oveľa viac štátu prinesie, ako stratí na výbere odvodov zamestnávateľov. Som presvedčený, že koaliční partneri zákon podporia.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk