Ministerstvo obrany SR poprelo diskusiu o výcviku ukrajinskej armády na území republiky.

Už skôr, 14. januára, The New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy napísal, že vzhľadom na hrozbu totálnej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu, Washington plánuje cvičiť ukrajinskú armádu na území štátov, ktoré sú susedná Ukrajina. Okrem iných je v tomto zozname aj Slovensko.

Predstavitelia administratívy Joea Bidena uviedli, že plány na pomoc ukrajinskej armáde by mohli zahŕňať výcvik v blízkych krajinách na východnom krídle NATO: v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, čo by mohlo armáde umožniť preniknúť na Ukrajinu a vyjsť z nej.

Poznamenáva sa tiež, že okrem logistickej podpory a zbraní môžu Spojené štáty a spojenci NATO poskytnúť zdravotnícke vybavenie, služby a dokonca aj úkryt počas ruského útoku na Ukrajinu.

„O takejto možnosti, ktorá údajne pochádza z „tajného zdroja“ v americkej administratíve, sa so Slovenskou republikou na bilaterálnej ani multilaterálnej úrovni nikdy nehovorilo. Takže tieto informácie nie sú pravdivé,“ povedala zástupkyňa slovenského ministerstva obrany Martina Koval-Kakaščiková s vylúčením možnosti výcviku ukrajinskej armády vo svojej krajine.

Situácia na hraniciach Ukrajiny sa začala vyostrovať na jeseň 2021. Množstvo európskych a amerických médií informovalo, že Rusko pripravuje inváziu do susedného štátu.

Kremeľ agresívne zámery zo svojej strany neustále popiera s tým, že samotný pohyb vojsk v Rusku je vnútornou záležitosťou Ruskej federácie. Moskva sa zároveň snaží obviniť Západ z podnecovania agresie, pričom argumentuje, že práve NATO je aktívne v blízkosti ruských hraníc.

Pripomeňme, že Moskva prišla s požiadavkou poskytnúť jej „písomné záruky“ bezpečnosti zo strany Západu, najmä USA a NATO.

„Požiadavky“ zo strany Kremľa však nepriniesli želaný efekt a Moskva bola jasne namierená na svoje miesto. Ani Spojené štáty, ani Severoatlantický blok neprijali ultimátny tón Ruskej federácie, pričom jasne deklarovali, že sú pripravené na dialóg, avšak v súlade so všetkými medzinárodnými zákonmi a zmluvami.

Tento spôsob položenia otázky sa zjavne nepáčil Moskve, ktorá koncept „medzinárodného práva“ neakceptuje a rozumie len jazyku sily. Keďže Kremeľ nedostal, čo chceli, pokračoval v eskalácii na hraniciach s Ukrajinou.

A vzhľadom na takéto kroky Ruskej federácie by pomoc štátov NATO bola pre Kyjev veľmi užitočná, najmä pre jeho najbližších susedov.

Informácie s vyvrátením účasti východných krajín NATO na výcviku ukrajinskej armády zazneli až z Bratislavy. Varšava a Bukurešť mlčia, čo môže naznačovať existenciu takýchto plánov.

V tomto príbehu je niekoľko dôležitých bodov. Zdroj, na ktorý sa odvolávajú novinári New York Times, nie je menovaný a je to pochopiteľné – informácia je klasifikovaná ako „tajná“, takže jej zverejnenie je nežiaduce.

A z tohto pohľadu sa postoj Bratislavy k tak citlivej otázke javí celkom opodstatnený. Najmä ak zoberieme do úvahy vzťahy medzi Slovenskom a Ruskou federáciou, ktoré v súčasnosti zažívajú renesanciu. Práve slovenská strana iniciovala nadväzovanie bývalých kontaktov.

Dá sa predpokladať, že takéto informácie sú hrou proti NATO, ktorú sa niekto snaží podkopať práve cez „východné krídlo“. Podpora pre Kyjev zo strany Varšavy je jednoznačná a jasne vyjadrená na všetkých platformách, výskyt Bratislavy a Bukurešti v tomto zozname je zaujímavý ťah.

EÚ, podobne ako NATO, napriek zjavnej agresívnej politike Ruskej federácie, ktorá buduje svoju armádu na hraniciach s Ukrajinou, stále nemá jasný, jednotný postoj na zadržanie Kremľa.

Áno, oficiálne obe organizácie deklarujú podporu Kyjevu a pripravenosť pomôcť. Niektoré krajiny zároveň v tej istej Európskej únii považujú tvrdé sankcie voči Moskve za neprijateľné, keďže budú mať dopad na samotnú EÚ.

Rovnako je to aj s NATO. Nie všetci jej členovia sú pripravení vnímať Ukrajinu ako spoľahlivého spojenca, čo rozhodne neprispieva k posilneniu európskej bezpečnosti.

Presne na to sa Moskva snaží hrať, vráža klin medzi spojencov, snaží sa každého z nich osobne zaujať, sľubuje exkluzívne „preferencie“.

Do akej miery zodpovedajú vyjadrenia NYT realite, kto a prečo vnáša do informačného priestoru zmätok a nepochopenie a vráža klin do partnerského vzťahu, ukáže čas.

Dôležitá je ďalšia vec: do akej miery je Bratislava pripravená podieľať sa na budovaní európskej bezpečnosti, závisí od bezpečnosti Slovákov, ich dôvery v budúcnosť. A toto je v prvom rade.

Bezpečnosť kontinentu je testovaná a stanovená na jeho východnom krídle – ukrajinsko-ruskej hranici. Kremeľ skúša silu nielen, a dokonca ani nie tak Kyjev. Ide o skúšku sily celej Európy.

Svet je dnes jasne rozdelený na dva tábory: na jeden – agresívne Rusko, s obsedantnou túžbou vládnucej kliky v ňom vybudovať ďalšiu Ríšu, obnoviť impérium, pripravené za to položiť celé národy (svoje vlastné nevynímajúc), a Ukrajinou – chrániacou mier celej Európy, garantujúcou mier svojim štátom, ktoré ju tvoria.

Voľba je vaša Európa, každý váš ľud, každý občan.

Autor: Jozef Kováč