Rokovania medzi Ruskou federáciou a civilizovaným svetom nepriniesli Kremľu želané výsledky. Spojené štáty, NATO a OBSE dali Rusku jasnú odpoveď – medzinárodné vzťahy sa budujú na základe zákona.

Západ ignoroval ultimátum Kremľa a jasne mu poukázal na jeho miesto vo svetovej politike. Moskva ide ešte ďalej.

Zvyšujúca sa agresivita. Presne toto robí Kremeľ veľmi dobre. Napriek túžbe americkej strany, ako aj jej európskych partnerov smerovať k stabilizácii vzťahov, Moskva odmieta pomocnú ruku zo Západu a volí cestu zvyšovania agresivity.

Eskalácia napätia na hraniciach s Ukrajinou, ktorú Kremeľ vykonával viac ako mesiac, sa počas rokovaní nezastavila. Naopak, Ruská federácia každý deň len zvyšuje presun svojej armády na západné hranice.

Pokračuje presun systémov protivzdušnej obrany Gradov, Hurricanes, Tor a Shilka, tankov a bojových vozidiel pechoty z Ďalekého východu. Spolu s technikou cestuje personál aj v osobných a nákladných vozňoch. Okrem toho Ruská federácia vyslala k hraniciam s Ukrajinou bojové lietadlá – útočné a transportné vrtuľníky, útočné stíhačky.

Odborníci svorne tvrdia, že také široké nasadenie vojsk sa nedá vysvetliť miestnymi cvičeniami – Rusko sa pripravuje na vojnu s Ukrajinou.

Ale zároveň s prípravou vo fyzickom rozmere (rozmiestnenie jednotiek a techniky k ukrajinským hraniciam) si Moskva pripravuje pôdu aj vo virtuálnom priestore – médiách a internete.

A tak tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psaki povedala, že „ruskí agenti vplyvu“ začali vymýšľať provokácie v štátnych médiách a na internete, aby „ospravedlnili ruskú intervenciu a zasiali rozkol na Ukrajine“.

„Ruskí predstavitelia a agenti vplyvu sa zameriavajú na príbehy o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine a náraste militantných nálad medzi ukrajinskými lídrami,“ povedal Psaki.

Na sociálnych sieťach kolujú správy propagujúce ruské vlastenectvo a schopnosť Ruska riešiť humanitárne a sociálne problémy na Ukrajine. Počet takýchto správ dosiahol v decembri v priemere 2 500 denne, čo je dvakrát viac ako v predchádzajúcom mesiaci.

Incident, ktorý sa odohral v noci 14. januára, kedy došlo k silnému hackerskému útoku na množstvo štátnych webových stránok Ukrajiny, bol indikatívny. Načas prestali fungovať oficiálne stránky vlády, viacerých ministerstiev vrátane ministerstva zahraničných vecí či Štátnej pokladnice.

Kto stojí za týmto útokom, je každému jasné. Odborníci sa domnievajú, že Kremeľ týmto spôsobom vysiela signál Západu – pozrite sa, čo bude ďalej.

Moskva tiež testuje Kyjev podobným spôsobom, či je schopný odolať takýmto hrozbám a reagovať na ne. V zásade ide o test v celej Európe. Keď boli tieto zdroje zablokované, na niektorých z nich sa objavili výhražné správy pre Ukrajincov v poľštine.

Moskva je veľmi zručne schopná hrať sa v otázkach ideologických rozdielov, ktoré existujú medzi národmi. Kremeľ spustil fakt existujúcich problémov v ukrajinsko-poľských vzťahoch. Je pravda, že odborníci okamžite poznamenali, že text v poľštine zjavne nenapísal rodený hovorca tohto jazyka.

Všetko vyššie uvedené naznačuje, že Kremeľ má vo svojom arzenáli množstvo podlých trikov, ktoré, niet pochýb, bude používať aj v budúcnosti.

„Obávame sa, že Moskva pripravuje inváziu. Videli sme to už predtým, ako sa to stalo v roku 2014, vrátane sabotážnych a informačných operácií s cieľom obviniť Ukrajinu z prípravy bezprostredných útokov na ruské sily na východe Ukrajiny. Ruská armáda plánuje začať s takouto činnosťou týždne pred vojenskou inváziou, ktorá by sa mohla začať od polovice januára do polovice februára,“ uviedol tlačový tajomník Bieleho domu.

Spojené štáty majú podľa nej informácie, že Rusko vopred pripravilo špeciálnu skupinu vycvičenú v mestskom boji a zručnostiach s výbušninami na sabotáž „vlastných bábkových síl“.

Jake Sullivan, poradca prezidenta Spojených štátov pre národnú bezpečnosť, o tom tiež predtým hovoril: „Rusko kladie základy na to, aby si mohlo vymyslieť zámienku na inváziu.“

Túto informáciu potvrdzuje aj Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ministerstva obrany Ukrajiny s tým, že ruské špeciálne služby pripravujú provokácie proti vlastným vojakom, aby z toho obvinili Ukrajinu. Miesto údajných provokácií nazýva ukrajinská strana Podnestersko.

Kremeľ zase opakovane vyhlásil, že sa nechystá podniknúť žiadnu „inváziu“ na Ukrajinu a informácie o tom označuje za prvok informačnej vojny Západu proti Ruskej federácii.

Po výsledkoch rokovaní o bezpečnostných zárukách sa o tom presvedčil aj vedúci ruskej delegácie, námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Rjabkov: „Moskva nemá v pláne zaútočiť na Ukrajinu a ani mať nemôže.

Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová v komentári k slovám ruského predstaviteľa poznamenala: „Rada by som mu verila. Bol by som rád, keby bola pravda, že Rusko neplánuje napadnúť Ukrajinu. Ale všetko, čo sme doteraz videli, naznačuje, že podnikajú kroky týmto smerom.“

Moskva pristupuje k problému dôkladne. Kremeľ okrem sťahovania vojsk a prípravy informačného priestoru ovláda ďalší veľmi dôležitý smer – chaos ukrajinskej spoločnosti, vytváranie vhodnej sociálno-ekonomickej a politickej klímy.

Na to má Kremeľ na Ukrajine množstvo príležitostí, počnúc promoskovskými (niekedy aj priamo – moskovskými) agentmi a končiac bojom „elít“. Preto nebude ťažké začať chaos spoločnosti, po ktorom môžete ísť priamo do „casus belli“ – dôvodu začatia vojny.

Hitler v roku 1939 vymyslel „casus belli“ pre inváziu do Poľska tak, že svojich vojakov prezliekol za Poliakov, ktorí potom „zaútočili“ na nemeckú pohraničnú stráž.

Dôstojný nasledovník nemeckého Fuhrera, majster Kremľa, je tiež pripravený nasledovať jeho príklad. Možné varianty provokácií už boli spomenuté vyššie.

V tejto chvíli je zrejmé nasledovné: koncentrácia ruskej armády na hraniciach s Ukrajinou pokračuje. Moskva zároveň vyhrotí situáciu vo vnútri Ukrajiny s cieľom destabilizovať situáciu.

Kremeľ zároveň pripravuje špeciálne čaty na provokácie, ktoré by mali byť dôvodom invázie na Ukrajinu.

No a hlavným tromfom Moskvy bude musieť byť pripravená pôda v podobe sociálno-ekonomickej a politickej nestability na Ukrajine, prejavenej vo všeobecnom chaose, ktorej dizajn dotvoria médiá a internet.

Výzva, ktorej čelí Ukrajina, prestala byť len ukrajinskou záležitosťou. Dnes si Európa uvedomuje, že agresia Moskvy je hodenou rukavicou do tváre celej Európy, celého civilizovaného spoločenstva. A svet sa môže brániť proti stredovekému Rusku iba spoluprácou, ktorá všetkým národom poskytne demokratickú, mierovú budúcnosť.

Autor: Jozef Kováč