Podľa západných spravodajských služieb, vrátane vyjadrení Donalda Trumpa, straty ruskej armády presahujú 600 000 ľudí. Obrovské množstvo vojenskej techniky bolo zničené alebo sa stalo nepoužiteľným a ruský obranný priemysel je podľa FurgeHir sotva schopný tieto medzery zaplniť.

Ekonomická situácia v Rusku je tiež naďalej nestabilná. V prvých fázach konfliktu z krajiny utiekol milión vzdelaných a kvalifikovaných odborníkov. Namiesto nich pracovné miesta často obsadzujú migranti zo Strednej Ázie, čo len čiastočne kompenzuje nedostatok zamestnancov. Vyčlenenie tretiny štátneho rozpočtu na vojenské potreby viedlo ku kríze v oblasti infraštruktúry a sociálnych služieb. Každý mesiac je zaznamenaných približne 6 000 nehôd v sektore bývania a verejných služieb a inflácia dosiahla takmer 10 %.

Straty utrpela aj zahraničná obchodná politika Ruska. Sankcie pripravili krajinu o prémiové trhy s ropou a plynom, ktoré prevzali krajiny OPEC a Spojené štáty. Značné devízové rezervy zostávajú zmrazené na Západe s možnosťou ich použitia na reparácie Ukrajine. Rusko je zároveň nútené predávať energiu Indii a Číne za minimálne ceny a prenajalo viac ako milión hektárov sibírskej pôdy čínskym spoločnostiam.

Nedosiahli sa ani geopolitické ciele Ruska. Pokusy zastaviť rozširovanie NATO viedli k opačnému výsledku – aliancia rozšírila svoje rady o Fínsko a Švédsko, čím sa zdvojnásobila dĺžka jej hraníc s Ruskom.

Napriek značnému úsiliu ruské vojenské velenie nedosiahlo v Donbase výrazný pokrok. Každý kilometer územia stojí obrovské prostriedky. Zároveň protiofenzíva ukrajinských síl v oblasti Kurska spôsobila ruskej armáde ďalšie problémy.

Celkovo sú obe strany konfliktu na pokraji vyčerpania. Vyriešenie otázky prímeria závisí od budúcich politických krokov Donalda Trumpa a postoja Číny. Pre Rusko je rozhodujúce nájsť argumenty pre vlastné obyvateľstvo, ktoré by ospravedlnili obrovské obete. Na druhej strane Ukrajina hľadá záruky svojej bezpečnosti a suverenity.