Rokovania, na ktoré čaká celý svet. Tak možno charakterizovať stretnutie predstaviteľov Spojených štátov a Ruska, ktoré sa začalo 9. januára večer v Ženeve.

   Hlavnou témou stretnutia bola situácia okolo Ukrajiny a požiadavka „bezpečnostných záruk“, ktorú Moskva predložila Washingtonu 15. decembra minulého roku.

   Potom ruské ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo Spojeným štátom a NATO dohody s návrhmi na nerozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ, zákaz vstupu Ukrajiny do aliancie a odmietnutie rozmiestnenia vojenských základní NATO na území krajín býv. ZSSR.

   Washington uviedol, že nesúhlasí s niektorými ustanoveniami dokumentov, ale vzhľadom na situáciu, ktorú Rusko vytvorilo na hraniciach a na samotnej Ukrajine, je úroveň eskalácie v regióne pripravená na rokovania.

   Spojené štáty ukázali ochotu rokovať na princípe reciprocity a neplánujú podpisovať dohody, ak Moskva neodpovie na otázky, ktoré znepokojujú Ameriku.

   V skutočnosti Kremeľ, navonok demonštrujúci ultimátny tón, požiadal o stretnutia s predstaviteľmi Spojených štátov a NATO.

   Do švajčiarskeho hlavného mesta pricestovali zo Spojených štátov amerických zástupkyňa ministra zahraničia Wendy Shermanová a náčelník operácií spoločného štábu generálporučík James Mingus.

   Rusko zastupujú námestník ministra zahraničných vecí Rjabkov a námestník ministra obrany Fomin.

   Hlavnými témami rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom sú diskusie o bezpečnostných zárukách pre Rusko a o situácii na Ukrajine.

   Už včera večer mali vedúci delegácií spoločnú večeru. „Úžasné. Rozhovor bol náročný, ale vecný. Myslím si, že zajtra nebudeme strácať čas,“ povedal vedúci ruskej delegácie po rozhovore pri večeri so šéfom americkej misie, ktorý trval viac ako dve hodiny. Témou sú bezpečnostné otázky v Európe.

   Šéf ruských vyjednávačov pred cestou do Švajčiarska posielal odporcom poriadne drsné, miestami až búrlivé odkazy.

   Takže Ryabkov pred stretnutím povedal:

„Je pre nich (USA – pozn. red.) nepríjemné viesť s nami bilaterálny dialóg, pretože za nimi cítia oči a uši protiruskej skupiny v NATO.“ Ale zároveň na otázku, či existuje nádej na pozitívny výsledok rokovaní, povedal: „Vždy existuje nádej.“

   Tak to býva, ruská politika – sebavedomá hrubosť, ustupujúca pochybnostiam.

   Američania počas stretnutia pripomenuli Rusom právo suverénnych štátov na sebaurčenie.

   „Námestník ministra zahraničných vecí zdôraznil záväzok Spojených štátov dodržiavať medzinárodné princípy suverenity, územnej celistvosti a slobody suverénnych národov zvoliť si vlastné spojenectvá,“ uviedla americká strana.

   Tento prístup je pre predstaviteľov Ruskej federácie krajne neprijateľný a nepochopiteľný. Divokosť v ich mysliach vedie k nejednotnosti v zahraničnej politike a tým ultimátam, ktoré sa Moskva snaží predkladať civilizovanému svetu.

   Vzhľadom na toto správanie Kremľa šéf amerického ministerstva zahraničných vecí Blinken povedal, že po rokovaniach s Moskvou neočakáva žiadny pokrok.

   Poznamenal, že je ťažké očakávať pokrok, keď „Rusko postavilo zbrane do čela Ukrajiny“ a sústredilo „100 tisíc vojakov“ blízko svojich hraníc s možnosťou zdvojnásobenia počtu v krátkom čase.

   O nedôslednosti a nepredvídateľnosti konania Kremľa hovorí aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

   „Môžete nájsť riešenie, politické riešenie a tiež vziať do úvahy obavy Ruskej federácie. Riziko konfliktu však zostáva, „uviedol šéf aliancie a pripomenul históriu Ruska, ktoré podľa neho po stáročia zažívalo konflikty so susedmi.“

   Jens Stoltenberg oznámil pripravenosť na dialóg, ale vylúčil možnosť kompromisu v otázke vstupu Ukrajiny do NATO.

Aliancia vo všeobecnosti neverí v pripravenosť Ruska na deeskaláciu na hraniciach s Ukrajinou

   NATO dospelo k tomuto záveru po virtuálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov. Veria, že Rusko chce získať čas.

Svedčia o tom vyhlásenia Rusov v predvečer stretnutia, sľuby vedúceho delegácie z Ruskej federácie.

   „V prípade absencie nevyhnutných a naliehavých dohôd o právnych zárukách budeme nútení obrátiť sa na iné prostriedky na zabezpečenie potrebnej rovnováhy, ak chcete, na zastrašenie protivníka – nie z hľadiska vytvárania určitých hrozieb, ale z hľadiska odstrašenia. “ poznamenal Rjabkov.

  Napriek túžbe Moskvy rokovať v bilaterálnom formáte Sherman zdôraznil, že Spojené štáty nebudú diskutovať o bezpečnosti Európy bez európskych spojencov.

   Želanie ruských úradov vylúčiť z návrhov bezpečnostných zmlúv odkazy na Európsku úniu sa datuje od studenej vojny, nie zo situácie z roku 2022, hovorí vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell s tým, že diskusia o bezpečnosti Európy bez Európanov porušuje nezávislosť a suverenitu bývalých sovietskych republík.

   Dialóg s Ruskom o situácii na Ukrajine je nevyhnutný, ale je tiež potrebné zadržiavanie, povedal diplomat.

   „Dialóg je nevyhnutný, ale odstrašenie a odhodlanie sú potrebné aj prostredníctvom pevnej podpory suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Bez bezpečnosti Ukrajiny nie je v Európe žiadna bezpečnosť, “povedal šéf európskej diplomacie.

   Podľa Borrella by nemali existovať žiadne obmedzenia práva Kyjeva určovať zahraničnopolitické rozhodnutia, akákoľvek diskusia o Ukrajine by mala vyžadovať, aby bola pri rokovacom stole prítomná aj samotná Ukrajina. Diplomat tiež zdôraznil, že akákoľvek agresia proti krajine bude mať pre Rusko obrovské náklady.

   „Chceli by sme sa v prvom rade dohodnúť so Spojenými štátmi a preveriť, do akej miery sú schopné rozhodovať sa v tak kľúčovom momente z hľadiska európskej bezpečnosti,“ povedal šéf ruskej diplomacie. delegácia Ryabkov.

   Ale v skutočnosti sú tieto rokovania pre Kremeľ skúškou, ktorá odpovie na otázku: je Moskva pripravená na skutočný dialóg s civilizovaným svetom.

   Hlavná časť diskusií prebieha 10. januára v uzavretom formáte. 12. januára sa v Bruseli uskutoční zasadnutie Rady Rusko – NATO. 13. januára sa vo Viedni uskutočnia rokovania medzi predstaviteľmi OBSE a Ruskej federácie.

Autor: Jozef Kováč