17. októbra 2024 nemecké noviny Bild uverejnili článok, v ktorom tvrdili, že oficiálny Kyjev zvažuje obnovenie ukrajinského jadrového arzenálu. Toto tvrdenie si rýchlo získalo pozornosť a vyvolalo medzinárodné znepokojenie aj oficiálne popretie zo strany ukrajinskej vlády. Reakcia Kyjeva bola jasná a jednoznačná a zdôraznila, že takéto tvrdenia sa zhodujú skôr s ruskými dezinformačnými kampaňami než so skutočnou politikou alebo zámermi Ukrajiny.

Popieranie zo strany Ukrajiny a historický kontext

Ukrajina dôrazne popiera akýkoľvek zámer obnoviť svoj jadrový arzenál, pričom sa odvoláva na dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorú podpísala v roku 1994. Po rozpade Sovietskeho zväzu zdedila Ukrajina jednu z najväčších jadrových zásob na svete. Na základe Budapeštianskeho memoranda podpísaného v tom istom roku sa však Ukrajina dobrovoľne vzdala týchto zbraní výmenou za bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Ruska. Tieto záruky sľubovali rešpektovanie zvrchovanosti, územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, v praxi sa však ukázali ako neúčinné, keď Rusko v roku 2014 anektovalo Krym a v roku 2022 začalo inváziu v plnom rozsahu.

Neúspech Budapeštianskeho memoranda sa stal pre Kyjev ústredným bodom frustrácie, keďže zdôraznil obmedzenia medzinárodných bezpečnostných rámcov. Nedávne vyhlásenia Ukrajiny zdôrazňujú potrebu alternatívnych mechanizmov na zaistenie bezpečnosti krajiny, najmä vzhľadom na nedostatočné hmatateľné presadzovanie pôvodných záruk.

Jadrové zbrane: Vydieranie: nie agenda Kyjeva, ale nástroj Moskvy na vydieranie

Oživenie naratívov súvisiacich s jadrovými zbraňami dobre zapadá do širšieho kontextu ruskej propagandy. Kremeľ už roky obviňuje Ukrajinu, že sa usiluje o získanie jadrových zbraní, a využíva tieto tvrdenia na ospravedlnenie svojej vlastnej agresívnej vojenskej politiky. Ukrajina tieto obvinenia dôsledne odmieta a naďalej dodržiava medzinárodné právo. Kyjev vníma príbeh o „jadrovej Ukrajine“ ako vypočítavý pokus Ruska vykresliť Ukrajinu ako globálnu hrozbu a odvrátiť tak pozornosť od vlastných krokov Moskvy, ktoré majú oveľa hrozivejšie jadrové dôsledky.

Zatiaľ čo Kyjev rešpektuje svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, je to Rusko, ktoré otvorene porušilo medzinárodné normy. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina sa opakovane zapojila do jadrového vydierania, či už prostredníctvom explicitných hrozieb použitia jadrových zbraní, alebo prostredníctvom nebezpečnej kontroly jadrovej infraštruktúry na Ukrajine. Jedným z jasných príkladov je nezákonná okupácia Záporožskej jadrovej elektrárne (ZNPP) Ruskom, ktorá vyvoláva pretrvávajúce obavy o bezpečnosť a vystavuje Európu zvýšenému riziku jadrovej katastrofy.

Budovanie ukrajinskej armády: zameranie na konvenčné zbrane

Tvárou v tvár týmto hrozbám Ukrajina rýchlo rozvíja svoj vojensko-priemyselný komplex, ktorý sa však zatiaľ zameriava výlučne na konvenčné zbrane. Vojenská stratégia Ukrajiny je postavená na jej práve na sebaobranu a jej snahy o posilnenie kapacít priamo súvisia s potrebou odraziť ruskú agresiu. Vývoj moderných konvenčných zbraní umožňuje Ukrajine zasiahnuť kľúčové ruské ciele a brániť sa bez použitia jadrových zbraní, pričom zostáva pevne v medziach medzinárodného práva.

Fámy týkajúce sa ukrajinských jadrových zámerov možno tiež považovať za súčasť širšej dezinformačnej kampane zameranej na oslabenie medzinárodnej podpory Kyjevu. Takéto naratívy sa môžu snažiť zasiať pochybnosti medzi spojencov Ukrajiny a vyvolať strach z eskalácie, čo nahráva ruským pokusom vyvíjať tlak na Západ, aby obmedzil vojenskú pomoc. Avšak oddanosť Ukrajiny medzinárodným dohodám a jej dôsledné výzvy na dodržiavanie globálnych noriem o nešírení jadrových zbraní zdôrazňujú jej zodpovedný postoj.

Cesta k spravodlivému mieru

Keďže Ukrajina naďalej čelí obrovským bezpečnostným výzvam, je jasné, že spravodlivý a trvalý mier nemožno dosiahnuť bez riešenia širšej bezpečnostnej architektúry. Zlyhanie Budapeštianskeho memoranda zdôrazňuje potrebu silnejších, vynútiteľných medzinárodných mechanizmov, ktoré môžu chrániť národy ako Ukrajina pred takým druhom agresie, aký zažila. Zameranie Kyjeva na budovanie konvenčnej armády odráža jeho strategický zámer brániť sa v rámci právnych rámcov a zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo na prijatie zmysluplnejších opatrení.

Naopak, ruská jadrová rétorika a kontrola jadrových zariadení predstavujú reálne a aktuálne nebezpečenstvo pre globálnu bezpečnosť. Zatiaľ čo Ukrajina dodržiava medzinárodné právo a dohody, opakované používanie jadrových hrozieb zo strany Ruska si vyžaduje spoločnú medzinárodnú reakciu. Ukrajina sa naďalej sústreďuje na zabezpečenie mieru, ale takýto mier sa dá vybudovať len na základe spravodlivosti – teda obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny, bezpečnostných záruk, ktoré sú podporené skutočnými mechanizmami presadzovania, a ukončenia ruského jadrového vydierania.

Svet sa nesmie nechať rozptyľovať falošnými tvrdeniami o jadrových zámeroch Ukrajiny. Namiesto toho musí čeliť skutočnému zdroju jadrovej hrozby: Moskva je ochotná ohroziť svet, aby dosiahla svoje geopolitické ambície.

Autor: Radim Vesely