V budúcom roku by mali daňovo-odvodové príjmy štátu medziročne vzrásť výrazne rýchlejšie (10,1 %) ako vybrané výdavky (2,9 %). Pôjde tak o výraznú zmenu oproti aktuálnemu roku, kedy výdavky ešte rastú o 20,2 %, kým príjmy len o 8,4 %.

V aktuálnej októbrovej daňovej prognóze to predpokladá Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií, ktorý zlepšil svoju predchádzajúcu júnovú prognózu.

„Rozhodujúcim faktorom tejto prognózy je zapracovanie vplyvu konsolidačného balíčka v objeme 2,4 miliardy eur (ide o časť z celkovej sumy balíčka 2,7 miliardy eur, pozn. TASR). Odozvu ekonomiky na vplyv konsolidácie cítiť väčšmi až od roku 2026. S odhadom vplyvov konsolidácie je spojených viacero neistôt na celom horizonte prognózy,“ upozornil v komentári k prognóze IFP.

Rast vybraných výdavkov v aktuálnom roku ťahá podľa inštitútu dvojciferná valorizácia dôchodkov, ako aj legislatíva zavádzajúca nárok na predčasný starobný dôchodok (PSD) po 40 odpracovaných rokoch. Po dynamickom vývoji v uplynulých dvoch rokoch sa od roku 2025 rast vybraných výdavkov stabilizuje na nižších úrovniach. Zmeny v rodičovskom dôchodku by mali tlmiť rast výdavkov. V roku 2026 však penzie porastú výraznejšie kvôli vyššej očakávanej inflácii.

V porovnaní s predchádzajúcou júnovou prognózou sa majú daňovo-odvodové príjmy v rokoch 2025 až 2028 výrazne zvýšiť práve z dôvodu prijatia konsolidačných opatrení, a to o 1,9 až 2,3 miliardy eur v jednotlivých rokoch. V opačnom smere bude pôsobiť pomalší rast ekonomiky. „V porovnaní s júnovou prognózou tak konsolidácia tlmí rast príjmov v rokoch 2026 až 2028 o 131 až 638 miliónov eur,“ vyčíslil IFP.

Spracované daňové priznania za rok 2023 tiež poukazujú na slabšiu ziskovosť firiem a živnostníkov v porovnaní s júnovými očakávaniami, ktorá sa prejaví v nižšej efektívnej sadzbe naprieč celou prognózou. Efektívna sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) zostane podľa inštitútu stabilná na hodnotách z úvodu roka 2024.

S výnimkou aktuálneho roka dochádza na celom horizonte prognózy k revízii vybraných výdavkov nadol vo výške do 0,1 % HDP. „Skutočné plnenie najmä pri starobných dôchodkoch v roku 2024 prekonalo očakávania, čo navýši výdavky na celom horizonte. Silnejšiemu plneniu pomáhajú aj vlny doplatkov pri PSD po 40 rokoch, v menšej miere sa tento efekt očakáva aj v roku 2025. Tento nárast je však viac než kompenzovaný zrušením rodičovského dôchodku od roku 2025,“ vysvetlil IFP. Od roku 2026 by sa mala táto úspora znížiť z titulu vyššej očakávanej inflácie, ktorá sa prejaví aj vo valorizácii dôchodkov.

Výdavky na nemocenské dávky revidoval IFP na celom horizonte prognózy nadol. Naopak, výdavky na dávku v nezamestnanosti ťahá nahor silnejšie čerpanie v aktuálnom roku. „Hlavnými rizikami prognózy sú vysoká neistota ohľadom záujmu o PSD koncom roka 2024 a prípadné spustenie mimoriadnej valorizácie v roku 2025,“ doplnil inštitút.

Zdroj: cas.sk