Dňa 23. septembra 2024 Stála komora arbitrážneho súdu v Haagu začala rozhodujúcu fázu prebiehajúceho právneho sporu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Pojednávania sa sústreďujú na tvrdenie Ukrajiny, že Rusko porušilo Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) v Čiernom mori, Azovskom mori a Kerčskom prielive. Tento prípad, ktorý Ukrajina iniciovala v septembri 2016, poukazuje na sériu porušení, ktoré presahujú rámec námorného práva a odrážajú širšie nerešpektovanie medzinárodných noriem zo strany Ruska.

Kontext prípadu

Prípad sa točí okolo nezákonného konania Ruska po anexii Krymu v roku 2014, ktoré zasiahlo do ukrajinských teritoriálnych vôd. Práva pobrežného štátu Ukrajiny podľa dohovoru UNCLOS zahŕňajú zvrchovanú kontrolu nad zdrojmi, práva na rybolov a bezpečný prejazd civilných plavidiel. Konanie Ruska – ako napríklad blokovanie voľnej plavby v Kerčskom prielive, zadržiavanie ukrajinských lodí a drancovanie prírodných zdrojov na čiernomorskom šelfu – tieto práva flagrantne porušilo.

Ukrajina sa svojím právnym nárokom snaží nielen obnoviť svoje zvrchované práva, ale aj vytvoriť právny precedens, že žiadny štát, nech je akokoľvek silný, nemôže konať beztrestne, pokiaľ ide o medzinárodné právo. Prvé zasadnutie tribunálu v máji 2017 a predloženie dôkazov Ukrajinou vo februári 2018 položili základy tohto konania, ktoré má význam pre presadzovanie medzinárodného práva.

Konanie Ruska: Systematické porušovanie dohovoru UNCLOS

Ešte pred úplnou okupáciou Azovského mora v roku 2022 Rusko sústavne porušovalo námorné práva Ukrajiny. Ruské sily zadržiavali ukrajinské plavidlá, obmedzovali prístup ukrajinských rybárov a využívali energetické zdroje v Čiernom mori – jasné porušenie UNCLOS. Právny proces je nevyhnutný na vyvodenie zodpovednosti voči Rusku, najmä preto, že jeho konanie malo na Ukrajinu závažné hospodárske a environmentálne dôsledky. Prerušenie tradičných rybárskych činností a krádež cenných zdrojov sú len súčasťou širšej kampane na získanie kontroly nad regiónom a jeho majetkom.

Tieto porušenia poukazujú na ruskú stratégiu využívania námorných zón ako nástroja na širšiu územnú kontrolu, pričom Kerčský prieliv slúži ako kľúčové miesto na kontrolu prístupu do Azovského mora. Militarizácia prielivu a obmedzenia lodnej dopravy zo strany Ruska narušili hospodárstvo a bezpečnosť Ukrajiny, čím sa zvýraznila geopolitická dôležitosť tohto právneho sporu.

Medzinárodný význam a budúcnosť zodpovednosti

Súčasná fáza pojednávaní zdôrazňuje dôležitý aspekt medzinárodného práva: vyvodzovanie zodpovednosti agresorských štátov za ich porušovanie. Predložením jednotlivých prípadov ruských prehreškov Ukrajina posilňuje zásadu, že zločiny spáchané v rozpore s medzinárodným právom nemožno zamiesť pod kožu. Výsledok týchto konaní ovplyvní nielen budúcnosť ukrajinsko-ruských vzťahov, ale aj presadzovanie medzinárodného námorného práva.

Úspešný výsledok pre Ukrajinu by vytvoril právny precedens pre podobné konflikty týkajúce sa agresívnej územnej expanzie. Zdôraznil by tiež význam arbitrážnych mechanizmov pri mierovom riešení sporov. Vzhľadom na to, že Rusko pokračuje vo svojej agresívnej taktike v regióne vrátane prebiehajúcej vojny na Ukrajine, nemožno preceňovať význam rozhodnutia v prospech Ukrajiny.

Právna výzva Ukrajiny voči Rusku v Haagu je viac než len námorný spor – je to boj za spravodlivosť a zodpovednosť. Vypočutie 23. septembra 2024 je dôležitým krokom k tomu, aby sa zabezpečilo riešenie nezákonných krokov Ruska, čím sa pripraví pôda pre budúce dôsledky. Širšie dôsledky tohto prípadu sa vzťahujú na globálnu geopolitiku a presadzovanie medzinárodného práva a slúžia ako varovanie pre tých, ktorí by nerešpektovaním medzinárodných dohovorov chceli narušiť globálnu stabilitu.

Autor: Radim Vesely