Konsolidačný balíček na rok 2025: Kto najviac doplatí na šetrenie vlády! Čo všetko zdražie?
Rozlúskli ťažký oriešok! Vláda už týždne avizovala, že sa blíži bezprecedentné šetrenie. V utorok konečne prelomila mlčanie a ukázala konkrétnu podobu dlhoočakávaného ozdravného balíčka. Do štátnej pokladnice má v budúcom roku priniesť miliardy eur. Ktoré skupiny obyvateľstva si budú musieť utiahnuť opasky? Ako predstavené opatrenia hodnotia odborníci?
Koalícia sa napokon dohodla na konsolidačných opatreniach na rok 2025. Premiér Robert Fico označil ozdravovanie verejných financií, ktoré máme najhoršie zo všetkých štátov Európskej únie, za nevyhnutné a sociálne udržateľné.
„Nevyhnutné preto, lebo sme súčasťou eurozóny a musíme reagovať na pravidlá spoločnej menovej únie. Sociálne udržateľné, lebo sme našli rovnováhu. Dnes táto konsolidácia nejde iba za ľuďmi, táto konsolidácia ide aj za právnickými osobami, za firmami, za bankami. Každý v tomto štáte sa musel nejakým spôsobom poskladať na to, aby sme pristúpili k takémuto rozhodnutiu,“ uviedol, pričom upozornil, že ak by vláda nekonala, výsledkom by mohlo byť zdraženie pôžičiek či zhoršenie medzinárodného hodnotenia SR. „Meníme parametre, pokiaľ pôjde o daňový bonus, rodičovský príspevok, ale na druhej strane sme schválili trinásty dôchodok,“ dodal.DPH porastie aj klesne
Základná sadzba DPH stúpne zo súčasných 20 na 23 percent, na základné potraviny, ako sú napríklad mäso, mlieko, syry a vajcia, sa zníži z 10 na 5 percent. Nižšia sadzba bude platiť aj na lieky, zdravotnícke pomôcky či učebnice.
Na ostatné potraviny bude daň 19 percent z pôvodných 20. Súčasťou ozdravného balíka je aj zavedenie dane z finančných transakcií len pre firmy a podnikateľov. Zvýšenie dane o 1 percento sa dotkne aj väčších podnikov, ktoré dosahujú príjem nad 5 miliónov eur.Zdania bohatých
Minister financií Ladislav Kamenický dlhé týždne rokoval s koaličnými partnermi, výsledkom je napokon dohoda na sedemnástich opatreniach, ktoré prinesú do štátnej kasy na budúci rok 2,7 miliardy eur. Na úvod predstavil napríklad osobitné zdanenie pre energetické firmy, rafinérie či pre mobilných operátorov. Hlbšie do vreciek si budú musieť siahnuť aj lepšie zarábajúci zamestnanci. Zvýši sa totiž strop pri sociálnych odvodoch pri mesačných príjmoch nad 11-tisíc eur mesačne.Šetreniu nie je koniec
Ekonóm Martin Šuster oceňuje, že vláda si uvedomuje, že šetrenie je nevyhnutné. „Týmto balíčkom sa to však nekončí. Budú ďalšie podobne veľké balíčky aj v ďalších dvoch rokoch,“ povedal pre Nový Čas. Za kľúčové opatrenie považuje zmenu DPH. „Tým, že sa mnohé položky preraďujú do nižšej 5-percentnej dane, museli zvýšiť hlavnú sadzbu z 20 na 23 percent, čo je pomerne dramatické. Tým sa dostávame na úroveň Poľska. Je to stále menej ako v Maďarsku, ale viac než v Česku,“ skonštatoval a podotkol, že v absolútnych hodnotách sú to práve bohatší ľudia, ktorí kupujú viac potravín, učebníc či liekov.
Druhým najväčším opatrením je podľa Šustera daň z finančných transakcií pre firmy. „Uvidíme, či podniky nezačnú robiť medzi sebou prevody cez zahraničné pobočky, alebo či nebudú chcieť mať účty v zahraničí, čím sa tomuto vyhnú. Pri takejto sadzbe dane pre nich prestanú byť krátkodobé obchody výhodné,“ varuje.
Zmeny v daňovom bonuse aj rodičovskom dôchodku
Daňový bonus bude adresnejší. Analytik Šuster si pochvaľuje, že u chudobnejších ľudí už nebude záležať na tom, koľko zarobia: „Kým doteraz asi štvrtina rodičov detí nezískala plnú výšku toho daňového bonusu, pretože nezarábali dostatočne, tak teraz by naň mali mať nárok všetci, ktorí zarobia aspoň polovicu priemernej mzdy. Je to motivujúce, aby ľudia boli pracovne aktívni aspoň na polovičný úväzok.“ Ozdravný balíček sa dotkne aj rodičovského dôchodku. Ten sa nahradí asignáciou.
To, čo mohli doteraz získavať neziskové organizácie, budú môcť od roku 2026 aj rodičia. „Prakticky to však znamená z veľkej časti elimináciu rodičovského dôchodku, pretože pre bežných pracujúcich tie dve percentá daní predstavujú sumy rádovo 20 – 30 eur ročne. Kým teraz ten rodičovský dôchodok bol cca 15 eur mesačne, čiže asi 180 eur ročne. Zníži sa teda 5- až 6-násobne pre priemerného človeka,“ uzavrel Šuster.
Slovensko zaleje daňová povodeň, keďže vláda nie je ochotná škrtať výdavky. Vysoké dane postihnú najmä ľudí a firmy, ktoré vytvárajú hodnoty. Firmy budú mať menej zdrojov na investície, kvalifikovaní ľudia pôjdu za prácou do zahraničia. To nevyhnutne zabrzdí ekonomický rast, a tým aj rast miezd Slovákov. Daňovú povodeň na konci zaplatia viac či menej občania, nie je možné mať vysoké dávky a štedrý sociálny systém bez vysokých daní. Od systému rovnej dane sa týmto balíkom dostávame do ešte hustejšieho daňového guláša.
Zdroj: cas.sk