V prezidentskej debate Donalda Trumpa a Kamaly Harrisovej sa obaja kandidáti vyhli odpovedi na otázku, ktorú si kladú viacerí experti. Chcú Spojené štáty, aby Ukrajina vyhrala? Aká je stratégia, teda želaný konečný stav z pohľadu USA?

Prezident Biden, ktorého zahraničnú politiku napĺňame, to hovorí jasne. Cieľom USA je podporovať Ukrajinu, aby dosiahla víťazstvo. To, čo „víťazstvo“ znamená, je otázka skôr pre Ukrajinu.

Spojené štáty sa snažia podporovať Ukrajinu tak, aby dosiahla ciele, ktoré si vytýči, ale tie nedokážem definovať ja. Spojené štáty chcú, aby bolo jasné, čo všetko je ruskou inváziou na Ukrajine ohrozené. To je európska a transatlatická bezpečnosť.

Sonata Coulter

• Zástupkyňa námestníka ministra zahraničných vecí USA.
• Má na starosti politiku voči strednej Európe a Rusku.
• V minulosti pracovala na amerických veľvyslanectvách v Biškeku a Moskve.

Preto je jedným z dôvodov mojej návštevy v Bratislave zhovárať sa so slovenskými partnermi o spolupráci na tom, aby sme podporili stabilnú a bezpečnú Európu.

To je v prospech Slovenskej republiky a celej Európy a tým aj celého transatlantického partnerstva.

Takže ste hovorili tunajšími politikmi. Súčasná slovenská vláda je voči Ukrajine a západnému prístupu dosť rezervovaná. Aké odpovede ste dostali?

Slovensko je stále členom EÚ a NATO. Členstvo v oboch organizáciách je dobrovoľné a je postavené na spoločných hodnotách. Historicky aj na spoločných úsiliach.

Mojou prácou bolo predostrieť, o čo sa snažíme a čo chceme robiť v budúcnosti. Všetky náznaky smerovali k tomu, že slovenská vláda berie mier a stabilitu v Európe vážne. Spôsob, ako sa k tomu dopracovať, je už menej jasný.

Ale rada by som zdôraznila to, čo zdôrazňujem aj pri stretnutiach s politikmi či s predstaviteľmi občianskeho sektora. Snažíme sa stavať na spoločných hodnotách, ktoré sú našou silou. Silné vlády majú kdekoľvek na svete priestor na slobodný dialóg. Nemusia sa báť rozličných názorov, pretože v demokraciách je priestor pre všetkých. To je moje posolstvo, s ktorým som prišla aj na Slovensko.

Ak to zhrnieme, strategický cieľ je spoločný, no nástroje sa líšia. Je to tak?

Neviem presne, o akých nástrojoch hovoríte. V našej spolupráci ako spojencov v NATO máme veľmi silný základ a na tom staviame.

Ako pozorovateľka hovorím, že USA chcú chrániť priestor pre občiansku spoločnosť všade vrátane Slovenska, ktoré má za sebou históriu občianskej angažovanosti. USA z vlastnej skúsenosti vedia, že tá je kritickou súčasťou funkčnej demokracie.

Na Slovensko ste prišli v rovnakom čase ako americký minister zahraničia Antony Blinken do Kyjeva. Šíria sa špekulácie, že by Washington konečne mohol Ukrajine povoliť používať americké zbrane dlhého doletu proti cieľom na ruskom území. Zatiaľ nevieme, či sa to stane, ale čo sa deje a prečo práve teraz?

Musíme počkať, čo oznámia po návšteve. Spojené štáty dlhodobo hovoria, že Ukrajina musí mať právo brániť sa proti brutálnej invázii, ktorú Putin podnikol. Prečo teraz? Nemyslím si, že ide o špecifický moment, ale o príležitosť pre ministra, aby posilnil našu oddanosť podpore Ukrajiny.

Zjavne je na strane USA isté váhanie povoliť tento typ útokov. Stále sa hovorí o červených čiarach, o eskalácii a obavách z nej. Aká je teda situácia. Kde je aktuálna červená čiara, ktorú Washington nechce prekročiť, a čo sa zmenilo?

Neviem, či na toto dokážem odpovedať niečím prelomovým. Zopakujem, že Ukrajina musí mať právo brániť sa. Toto sa nemení. Prezident Biden celý čas jasne hovorí, že Spojené štáty nemajú záujem zúčastňovať sa na Putinovej vojne. Takže sú tu určité kľúčové témy, ktoré sa vyvíjajú podľa toho, ako sa vyvíja situácia na bojisku.

Onedlho sú v Spojených štátoch prezidentské voľby. Aké zmeny sa dajú očakávať nielen v rovine demokrati verzus Trump, ale aj v prípade, že Joea Bidena vystrieda Kamala Harrisová?

O politike novej administratívy nechcem špekulovať, ale sú veci, ktoré sa nemenia, a to je náš vzťah k partnerom a spojencom a Slovensko je oboje. Stredná Európa je kľúčovým regiónom, je frontovou líniou, kde sa stretáva viacero vecí. Východné krídlo NATO pozostáva z krajín, ktoré sú ohrozené viacerými druhmi nepriateľských vplyvov. Spojené štáty dlhodobo pomáhajú partnerom odrážať tieto vplyvy, ktoré by mohli ohroziť demokratický priestor.

Bez ohľadu na voľby, na čo sa má Európa, osobitne východné krídlo NATO pripraviť?

V tejto oblasti nastal v posledných rokoch obrovský pokrok. Modernizácia slovenských ozbrojených síl je dobrým príkladom podporovania kolektívnej obrany. Toto berieme veľmi vážne, európske štáty berú svoju obranu do vlastných rúk. Berieme vážne náš záväzok k spoločnej obrane, náš záväzok k NATO. Veľa európskych štátov to berie oveľa vážnejšie ako v minulosti, takže kolektívne sme v oveľa silnejšej pozícii.

Zhruba dvadsaťtri spojeneckých štátov už investuje sľúbené dve percentá HDP do vlastnej obrany, to je veľký úspech. Je to oblasť, v ktorej sa záväzok Washingtonu bez ohľadu na voľby nezmení.

Donald Trump pri dvoch percentách priniesol do Európy pomerne hlasný budíček. Trochu to súvisí s postrehmi analytikov, že USA sa pomaly, ale isto sťahujú z Európy a sústreďujú sa viac na Pacifik. Má sa Európa pripravovať na menší vplyv Spojených štátov?

Transatlantický vzťah zostáva kľúčovým pilierom zahraničnej politiky USA. Indo-pacifik je veľmi dynamický región s obrovskou populáciou a silnými ekonomikami. Takže USA sa oň prirodzene budú zaujímať, ale Európa sa z mapy nestratí. Vzťah s ňou je postavený na spoločných hodnotách. To sa nemení.

Blinkenovu návštevu Kyjeva sprevádza dôležitá správa – Irán dodáva Rusku balistické strely. Zdá sa, že tu nejde len o Rusko, ale akoby o širšiu alianciu Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey. Tri z týchto štyroch štátov sú jadrovými mocnosťami. Vytvorila sa širšia protizápadná koalícia alebo má ich spolupráca ešte nejaké obmedzenia?

Bolo by chybou vidieť ich výmenné obchody ako čokoľvek podobné aliancii. My máme alianciu, pretože tá je založená na hodnotách a spoločnom postoji. Dokázali sme vďaka nej ochrániť mier a stabilitu. Veľa štátov vďaka nej zažilo bezprecedentné obdobie rastu. Partnerstvo medzi Ruskom a ostatnými štátmi je čisto transakčné. Nestavajú na spoločnom záujme v otvorenosti. Idú opačným smerom.

Vnímam to ako hlavnú výzvu súčasnosti. Podčiarkuje to dôležitosť vzťahov medzi nami. Bude to dôležitý faktor, keď sa budeme rozhodovať, či si zachováme našu otvorenosť a zachováme transatlantické spoločenstvo. Je to vízia inej budúcnosti a Ukrajina je dnes bojiskom.

Sme.sk