Nastala patová situácia! Hlas sa stiahol z boja o kreslo šéfa parlamentu a koaliční politici už otvorene pripúšťajú, že Národná rada SR do konca aktuálneho volebného obdobia nebude mať riadneho predsedu. Na druhej strane chce opozícia staviť na vlastného koňa.

Šéf SaS Branislav Gröhling (50) navrhuje, aby ich kandidátom na tento post bol František Mikloško (77) z KDH. Čo si o búrlivom dianí na politickej scéne myslia odborníci? Aký najhorší scenár môže nastať?

Parlament môže ostať bez šéfa až do riadnych parlamentných volieb na jeseň 2027. Čoraz pravdepodobnejšie sa javí, že na čele NR SR ostane podpredseda Peter Žiga z Hlasu, ktorý je poverený riadením a má kompetencie predsedu. Bolo by to prvýkrát v histórii Slovenska, keď by sme taký dlhý čas nemali obsadený post druhého najvyššieho ústavného činiteľa.Hodili flintu do žita

Takýto scenár v nedeľu nevylúčil ani šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok. „Pokiaľ na tom nemáme dohodu, dávame to bokom. A kým nepríde k uvedomeniu, nebudeme to otvárať. Pre nás to nie je ideálna situácia, ale kopíruje to dohodu, že je táto pozícia zastúpená zástupcom Hlasu,“ priblížil v relácii O 5 minút 12 na STVR s tým, že ho táto téma už začína unavovať.

Do funkcie už dlhé mesiace navrhujú šéfa rezortu investícií Richarda Rašiho. Zálusk na prestížnu stoličku si stále robí Andrej Danko. Raši ale včera povedal, že šanca, že líder SNS bude šéfom parlamentu, je nateraz nulová. Premiér Robert Fico mu však naďalej nadŕža.

„Bolo by veľmi správne, keď by za podmienok, že Peter Pellegrini bol v skutočnosti kandidát vládnej koalície, bol predsedom parlamentu predseda koaličnej strany. Vyzerá to tak, že buď bude predsedom Národnej rady SR Andrej Danko, alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom parlamentu,“ vyhlásil Fico v Sobotných dialógoch.Do hry vstupuje opozícia

Do diskusie cez víkend prispel aj prezident Peter Pellegrini, ktorý šéfa národniarov nepriamo skritizoval. „Veľmi ma mrzí, že často osobné ambície spôsobujú také obrovské napätie,“ skonštatoval pre STVR. Na budúci týždeň sa plánuje stretnúť s lídrami parlamentných strán a diskutovať o tom, ako zvládnuť politickú jeseň.

Nezaháľa ani opozícia. Predseda SaS Branislav Gröhling chce, aby bol šéfom parlamentu František Mikloško z KDH. „Aby sme my ukázali v rámci opozície, že sa vieme zjednotiť. Ešte pred letom v júni som kolegom v opozícii povedal, aby sme dali návrh na predsedu Národnej rady SR, lebo ak ho bude voliť celá opozícia, tak bude mať 71 hlasov, čo je viac hlasov, ako má teraz koalícia pre jednotlivých kandidátov,“ uviedol.

Líder PS Michal Šimečka hovorí, že diskusiu o spoločnom opozičnom kandidátovi tiež iniciovali už pred letom: „Voľbu predsedu sme navrhli ako bod na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady SR. O tejto iniciatíve budeme komunikovať po dosiahnutí vzájomnej dohody a spoločne.“

Kresťanskí demokrati nápad vítajú. Pre TASR sa vyjadrili, že ich teší, že ich kandidát požíva dôveru iných parlamentných strán. To, či by sa o funkciu chcel Mikloško vôbec uchádzať, však do uzávierky známe nebolo. Poslanec SNS Roman Michelko považuje túto myšlienku za smiešnu.

„Nemá to určite šancu, on je už ťažko za zenitom v hlbokom dôchodkovom veku. Opozícia nemá šancu presadiť takéhoto kandidáta. Aby sa nepovedalo, tak tam niekoho dali,“ povedal pre Nový Čas. Vyjadril sa aj k aktuálnym treniciam v koalícii: „Zatiaľ platí status quo. Pokiaľ sa nedosiahne dohoda, platí to, čo je. Nepôjdeme do divokého hlasovania s tým, že nevieme, aký je výsledok a že tam budú nejaké hry.“

On sám nepredpokladá, že by Žiga na čele parlamentu ostal po zvyšok volebného obdobia. „Robiť teraz predikciu, že či tri roky sa nenájde dohoda, je úplne absurdné. To sa jednoducho takto nedá. Ja si myslím, že si aktéri uvedomujú, že by sa to malo vyriešiť. Nebudem predikovať kedy a ako, ale nemyslím si, že to budú tri roky,“ dodal.

Najhoršie zlyhanie

Politológ Tomáš Koziak tvrdí, že neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na takej základnej veci, je obrovský problém. „Poukazuje to na to, že koalícia nie je vôbec taká stabilná, ako sa snaží prezentovať navonok. Pokiaľ to takto ostane, tak to bude aj reputačný problém smerom do zahraničia. Akoby personálne záležitosti a rozdelenie funkcií boli pre nich dôležitejšie ako funkčnosť štátu,“ priblížil pre Nový Čas s tým, že ide o doposiaľ najhoršie zlyhanie koalície: „Je zvláštne, že jeden človek, teda konkrétne Andrej Danko, ktorý má momentálne podporu pod hranicou zvoliteľnosti, drží túto vládu takým spôsobom, že je schopný zablokovať dohodu na takejto závažnej záležitosti. Táto vláda visí na arogancii a egu človeka, o ktorom v tejto spoločnosti kolujú vtipy. To nie je dobrá vizitka.“

Spomínanú Gröhlingovu snahu pokladá za nezmysel. „Je to výstrel do prázdna slepými nábojmi. To netreba ani brať vážne, je to mimo politickej reality. Post predsedu parlamentu patrí koalícii,“ uzavrel.Miroslav Řádek, politológ

O čom svedčí fakt, že sa koalícia nevie dohodnúť na šéfovi parlamentu?

Svedčí to o tom, že súčasná vládna koalícia je v istej paralýze a mohli by sme hovoriť o akejsi takmer permanentnej vládnej kríze. Pokiaľ sa nevedia dohodnúť na druhom najvyššom ústavnom poste, tak potom je otázka, v čom sú schopní sa dohodnúť. Vieme, že majú pred sebou vážne konsolidačné rozhodnutia vo vzťahu k verejným financiám.

Ako to podľa vás dopadne?

Pravdepodobnejšie je, že to naozaj ostane tak, ako to je teraz. Momentálne riešenie je úplne elegantné až šibalské. Viem si predstaviť, že v politicky civilizovanejších krajinách by sa určite snažili medzi sebou vládni politici dohodnúť. Tú prácu nechali rozrobenú a ďalej ju neriešia. Do istej miery im momentálny stav vyhovuje, nikoho tým neurazia ani nepotešia.

Čo hovoríte na nápad šéfa SaS?

Nie je to úplne realistický scenár. Pri všetkej úcte k Františkovi Mikloškovi, je už skôr veterán slovenského parlamentarizmu. Nie je to podľa mňa človek, ktorý by bol úplne najšťastnejšou voľbou na čelo parlamentu. Liberálna opozícia tak zbiera pekné body vo vzťahu ku konzervatívnejšej verejnosti a KDH. Je to šikovný návrh, ktorým si nadbiehajú konzervatívnym poslancom. Z politického hľadiska by to však nebolo ani správne.

Kedy nastane problém?

Radoslav Procházka, ústavný právnik

Časť právnej doktríny sa domnieva, že niektoré ústavné právomoci predsedu parlamentu podpredsedovia vykonávať nemôžu. Najvyšší správny súd však tvrdí, že rozsah zastupovania povereným podpredsedom nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Bez predsedu parlamentu bolo Slovensko len raz, a to po dobu piatich mesiacov v roku 2006, keď túto funkciu ako zastupujúci podpredseda vykonával Béla Bugár. Najväčší problém by vznikol, ak by nastala situácia, že by prezident nemohol vykonávať svoju funkciu. V takom prípade totiž niektoré prezidentské právomoci prechádzajú na predsedu parlamentu, ale nie na povereného podpredsedu.

Zdroj: cas.sk