Kazachstanu vládol železnou rukou takmer tri desaťročia. Exprezident Nursultan Nazarbajev si sám vybral nástupcu. Po „vodcovi národa“ premenovali aj hlavné mesto. Vzbúrený ľud teraz ničí jeho pamätníky v krajine.

Kazachstan sa zmieta v nepokojoch. Krátko po novom roku ich vyvolal nárast cien skvapalneného ropného plynu (LPG). Protesty proti energetickej dražobe sa však rýchlo zvrtli na demonštrácie za zmenu režimu v republike.

Jeho symbolom v bývalej postsovietskej krajine v strednej Ázii je Nursultan Nazarbajev. V Kazachstane vládol od roku 1991. V roku 2019 odovzdal moc nástupcovi, ktorého si sám vybral – Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi.

Ten však nezosobňuje koncentrovaný hnev roky utláčaných Kazachov. „Preč s dedom!“ skandujú mnohí demonštranti v mestách po krajine. Nemyslia pritom na Tokajeva ale Nazarbajeva. Nahnevaný ľud ničí jeho pamätníky.

V Kazachstane už hodiny trvá výpadok internetu, koordináciu demonštrantov sťažuje aj nedostupnosť telefónnych liniek. Čo sa aktuálne deje, je ťažké zistiť pre ľudí v krajine a len s veľkými problémami informácie prenikajú do zahraničia.

Kazašské spravodajské weby sú nedostupné. Vysiela štátna televízia, viaceré iné televízne kanály však tiež nie sú dostupné. Úmyselné odrezanie ľudí od internetu kazašským režimom nie je pritom ojedinelé. Podobné prípad sa stali už v minulosti.

Začínal ako hutník

Nursultan Nazarbajev sa narodil v roku 1940. Kariéru začínal ako hutník v meste Temirtau. Neskôr vstúpil do komunistickej strany a krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu sa stal členom politbyra.

Priazeň ľudu si spočiatku získal zabezpečením zahraničných investícií do energetického priemyslu či hutníctva a zvládaním diplomatických vzťahov so susednými veľmocami – Ruskom a Čínou.

Aj keď hlavný ruský kozmodróm Bajkonur sa nachádza v Kazachstane a ruština je najrozšírenejším jazykom v krajine, Nazarbajev upustil od hlbšej integrácie ruskej a kazašskej ekonomiky, aká bola typická v sovietskom období.

Bez jadrových zbraní

Kazachstan sa pod jeho vedením vzdal jadrových zbraní, čo Západ ocenil. Pustil sa do ekonomických reforiem. Vďaka tomu sa krajina vyhla sociálnym nepokojom, aké zmietali v ostatných rokoch okolité krajiny.

Podľa agentúry Reuters rodina Nazarbajeva stále ovláda veľkú časť kazašskej ekonomiky. So ženou Sarou má tri dcéry – Darigu, Dinaru a Aliju.

Zatiaľ čo je susedný Afganistan v moci radikálneho islamu, kazašský „vodca národa“, ako sa Nazarbajev od roku 2010 necháva titulovať, udržiaval náboženských radikálov pod kontrolou a incidenty spájané s nimi boli skôr ojedinelé.

Mrakodrapy v stepi

Do konfliktmi zmietanej krajiny by len ťažko prúdili zahraničné investície. V Kazachstane však rozhodne nerozkvitala demonkracia, skutočná opozícia v parlamente nebola prípustná.

V roku 1997 spravil zo sídla niekdajšiej vojenskej pevnosti v stepiach na severe krajiny hlavné mesto. O rok neskôr nechal Akmolu premenovať na Astanu.

V priemyselnom centre krajiny vyrástli presklené mrakodrapy. Inak pustá krajina dlhé roky prosperovala z nerastného bohatstva.

Astanu v roku 2019 premenovali na Nursultan, na počesť exprezidenta mesto nesie jeho meno. Tento rozmar bývalého vladára však nebudí hnev obyvateľov Kazachstantu tak, ako obvinenia, že Nazarbajev menoval na kľúčové miesta vo vláde vlastných príbuzných.

Obsadil nimi dôležité posty v priemyselných podnikoch. Potláčal slobodu médií a dosiaľ žiadne voľby v krajine medzinárodní pozorovatelia neoznačili za slobodné a spravodlivé.

Tokajev mu vzal funkciu

Čo je s 81-ročným Nazarbajevom v súčasnosti, nie je známe. Od prepuknutia nepokojov začiatkom roka 2022 na verejnosti nevystúpil.

Tokajev ho v nádeji, že zmierni hnev davu odvolal z postu šéfa bezpečnosnej rady krajiny. Pozíciu mal pritom pôvodne zastávať doživotne. Zabezpečovala mu imunitu pred trestným stíhaním. Navyše mohol vďaka nej zasahovať do politického diania v krajine aj po „odchode do dôchodku“.

Zdroj: https://www.aktuality.sk