„V NATO nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým,“ povedal pre Pravdu Mircea Geoana, zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga. Rozhovor s ním vznikol na konferencii GLOBSEC v Prahe.

Pred približne rokom som bol v Bukurešti na summite Trojmoria a hlavná správa dňa bola, že na rumunské územie dopadli časti ruského dronu, ktorý ostreľoval ciele na Ukrajine. Bol to vtedy veľký problém. Nehovorím, že je potrebné okamžite hlasno reagovať na všetky takéto veci, a, samozrejme, boli prijaté aj nejaké opatrenia. No len pred pár dňami sme videli, že pravdepodobne ruský dron vletel do poľského vzdušného priestoru. Nezdá sa vám, že NATO do istej miery normalizuje ruské správanie?

Myslím si, že v aliancii nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým vrátane kybernetických dezinformácii, ktoré zasahujú do našich spoločností a volieb. Takže NATO nikdy nestráca ostražitosť. Nikdy. Je to proti našej prirodzenosti. Zároveň sme vždy opatrní, aby sme sa vyhli eskalácii.

Čo to presne znamená?

Konkrétne hovorím o tom, že povedzme Rusko používa iránske bezpilotné lietadlá na útoky proti ukrajinským prístavom na Dunaji, aby zničilo kapacity Kyjeva vyvážať obilie, a niektoré trosky padajú do Rumunska.

Áno, to bol aj prípad spred roka.

Takže, čo NATO urobilo? Posilňujeme rumunskú protivzdušnú obranu. Práve sme do krajiny premiestnili najmodernejší radarový systém a zaoberáme sa ochranou vzdušného priestoru. Je však aj potrebné rozlišovať medzi premyslenými útokmi proti vojenským cieľom, čo je jedna situácia, a náhodnými incidentmi. Samozrejme, aj v druhom prípade sú za ne zodpovední Rusi a sú nebezpečné, pretože môžu viesť k eskalácii. Takže, ako hovorím, v NATO nikdy nestrácame ostražitosť, tieto veci nenormalizujeme, ale hovoríme so spojencami, ako ich riešiť. Tak, ako to je v prípadoch, o ktorých ste hovorili, teda o Poľsku a Rumunsku. Politicky a vojensky diskutujeme o tom, aké by mohli byť následky týchto incidentov. Jednoznačne sa usilujeme brániť územie NATO a robíme to aktívne aj proaktívne. Ale zároveň sa snažíme o to, aby sme nereagovali prehnaným spôsobom a nevytvárali riziko ďalšej eskalácie. Takto sa dá opísať, čo teraz robí aliancia.

Bolo by to prehnaná reakcia, ak by sa niektorí spojenci rozhodli, že zo svojho územia budú zostreľovať ruské rakety či drony mieriace na ciele na Ukrajine? Napríklad v Poľsku otvorili takúto debatu.

Štáty NATO tvoria suverénne krajiny, a ako také rozhodujú o tom, čo chcú urobiť so svojou bezpečnosťou. No pokiaľ ide o NATO a vzhľadom na to, aký je dnešný svet komplikovaný, prirodzeným inštinktom všetkých členov aliancie je diskutovať medzi sebou. Tieto debaty sa často odohrávajú na pôde NATO. Niekedy diskutujú štáty bilaterálne, ako je to v prípade USA a Británie či Nemecka aj iných. Pobaltské krajiny sa teraz veľa rozprávajú so Švédskom a Fínskom a je dobré, že hovoria s novými spojencami.

Takže sa vzájomne koordinujú?

Hovoríme o tom, že sme veľmi silní pri obrane nášho územia a obyvateľstva. Ale zároveň sa usilujeme zaistiť, aby sme sa jasne pozerali na každú situáciu individuálne a podľa toho ju posudzovali. A, samozrejme, Ukrajinci majú svoje požiadavky. Tie sú veľmi často legitímne, ale môžu byť aj komplikované. Takže v NATO vždy jednoznačne hovoríme o odsúdení nezodpovedných činov Ruska, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné. Kedykoľvek sa môže stať, že povedú k eskalácii napätia, dokonca aj v prípade, že by to bol neúmyselný útok súvisiaci s tým, čo robia Rusi na Ukrajine. Lebo to môže byť problematické pre krajiny aliancie. Ako som však povedal, tiež vždy posudzujeme každú situáciu individuálne, aby sme sa uistili, že zbytočne veci nekomplikujeme, čo by mohlo viesť k eskalácii. Je to citlivé hľadanie rovnováhy. Ale NATO to robí dobre, veď sa tomu venuje už 75 rokov. A aliancia v tom bude pokračovať.

pravda.sk