V máji v závere diskusnej relácie moderátor Michal Kovačič obvinil domovskú televíziu Markíza z pokusov o cenzúru televízneho spravodajstva. V príhovore kritizoval aj politickú situáciu na Slovensku.

Rada pre mediálne služby sa teraz zaoberala podnetmi, ktoré na spomínanú reláciu Na telo prišli.

Boli tri – podľa sťažovateľov bolo vyjadrenie moderátora v rozpore s etikou novinára a hrubým porušením novinárskeho zákona. Prekážalo im neetické a neprofesionálne prezentovanie osobných názorov.

Načítavam… Kovačič: Komunikácia vedenia Markízy? Jedna ruka nevedela, čo robí druhá (4. 7. 2024)

Ide o špecifický prípad

Rada tvrdí, že ide o špecifický prípad, keďže v prvej časti relácie Kovačič viedol objektívnu diskusiu.

Problematický je podľa nej najmä jeho výrok zo záveru vysielania: „Boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace. Čelíme tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia. Pokusy o cenzúru v diskusiách sa začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko po tom čelili aj Televízne noviny. Vďaka tomu, že sa naša redakcia nezľakla, zomkla sa a spoločne sa im postavila, dodnes majú úplne inú podobu, do akej ich naše vedenie tlačí.“

Odvysielaná informácia podľa rady zostala bez možnosti reakcie druhej strany, teda vysielateľa Markízy.

Divák si „potenciálne“ nemohol vytvoriť vlastný názor na vec, „v dôsledku nekompletnosti ponúkaných informácií“. Preto podľa rady mohlo dôjsť k porušeniu objektivity vo vysielaní.

Začala preto proti Markíze správne konanie, aby sa k situácii mohli vyjadriť vysielateľ aj moderátor.

Rada sťažnosti posudzovala na základe zákona, podľa ktorého je vysielateľ povinný „zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky, pričom názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru“.

O porušení zákona ešte bude rozhodovať

Či relácia porušila zákon, bude rada ešte len prešetrovať.

„Rada sa oboznámi so všetkými relevantnými skutočnosťami. V lehote do šiestich mesiacov rozhodne buď o porušení zákona a uložení príslušnej sankcie, alebo o jeho zastavení,“ vysvetľuje Lucia Michelčíková, vedúca komunikačného odboru rady.

Časť obsahu moderátorovho vyjadrenia, ktorá sa týkala interných pomerov v centre spravodajstva a publicistiky televízie, rada navyše nemá právomoc posudzovať, upozornila.

V právomoci vysielateľa, teda televízie Markíza, je aj dramaturgia programu, výber tém, skladba hostí aj výber moderátora.

Vstupy moderátorov riešili už v minulosti

• Rada pre mediálne služby sa podobnými prípadmi samostatných vstupov moderátorov či ich príhovorov zaoberala viackrát, napríklad v prípadoch vysielateľa TA3, ktorý vysielal program V politike s úvodnými komentármi moderátorov.
• Posudzovala napríklad vysielanie, v ktorom moderátor komentoval dianie uplynulého týždňa a vyzýval na vzájomnú úctu a ohľaduplnosť, pričom rada to nepovažovala za problematické.
• Podobný postoj zaujala aj k relácii V politike, kde v príhovore moderátor R. Iliev glosoval dianie na domácej politickej scéne, či k rovnakej relácii, kde Richard Dírer komentoval vyhlásenia ruských politikov a zahraničnopolitické aktivity Moskvy.

Kovačič viedol diskusiu objektívne

Rada sa zaoberala aj tým, či predvolebná diskusia (zo dňa 26. 5. 2024) so záverečným vystúpením Michala Kovačiča, kde boli hosťami traja lídri kandidátok do europarlamentu – József Berényi (Aliancia), Jaroslav Naď (Demokrati) a Richard Sulík (SaS) – a štvrtým hosťom Zuzana Gabrižová, šéfredaktorka Euractivu a expertka na európsku politiku, neporušila zásady objektivity a nestrannosti.

Rada dospela k názoru, že divák si mohol na diskutované témy utvoriť svoj vlastný úsudok. V relácii boli dodržané princípy objektivity, nestrannosti a plurality názorov.

„Moderátor usmerňoval debatu tak, aby nevybočovala z okruhov preberaných tém. V prípade nejednoznačnosti ich odpovedí im kládol doplňujúce otázky požadujúce ich spresnenie. Počas diskusie dochádzalo aj medzi samotnými hosťami k názorovým konfrontáciám a polemikám, ktoré pre diváka predstavovali podnetný názorový diapazón a otvárali širšie názorové spektrum k diskutovaným témam,“ tvrdí rada.

Ako ukončili Na telo a stiahli Kovačiča z obrazovky

Markíza sa v máji rozhodla skrátiť formát Na telo o dve vydania a predčasne nabehnúť na prázdninový režim. Odôvodnila to „objektívnymi dramaturgickými výzvami, s ktorými súvisí potreba zabezpečiť názorovú pluralitu“.

Kovačič však v priamom prenose obvinil vedenie Markízy z cenzúry spravodajstva. Televízia potom okamžite prerušila vysielanie relácií Na telo a Na telo Plus.

Lucia Michelčíková hovorí, že prázdne kreslo, ktoré odmietli niektorí hostia obsadiť, ešte nie je znakom neobjektívnej žurnalistiky.

„Rada mnohokrát posudzovala vysielanie politických diskusií, v ktorých podľa podávateľov podnetov chýbal hosť z opačného názorového spektra. Objektívnosť a nestrannosť v nich však bola docielená napríklad vyvažovaním prezentovaných informácií zo strany moderátora programu,“ hovorí.

Aké sú možné sankcie

Ak rada potvrdí porušenie zákona, vysielateľovi uloží sankciu, najčastejšie upozornenie na porušenie zákona alebo pokutu. Pokutu uloží rada vtedy, ak vysielateľ opakovane porušil tú istú povinnosť.

Výška pokút závisí od porušenia zákona. Ak vysielateľ nezabezpečil dostatočne používanie štátneho jazyka, neoznačil programovú službu, napríklad tým, že ide o vysielanie pre mladistvých, alebo nezaradil do vysielania povinný podiel európskych diel, výška pokuty býva od 150 do 6500 eur.

Vyššie sankcie od 650 do 66-tisíc sú v prípade, ak vysielateľ nedodržal povinnosti vysielania počas volebnej kampane a volieb alebo neposkytol vysielací čas v naliehavom verejnom záujme.

Najvyššie sankcie môže regulátor uložiť za porušenie ochrany maloletých, ľudskej dôstojnosti a vysielania mediálnej komerčnej komunikácie či za vysielanie bez platnej autorizácie.

Zákon neumožňuje uložiť pokutu za porušenie prístupu k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám. Rada môže vysielateľa upozorniť alebo mu nariadiť, aby odvysielal oznam o porušení zákona.

sme.sk