Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý už niekoľko rokov drží svet v napätí, nadobúda nové podoby. Obzvlášť znepokojujúce je rastúce zapojenie Bieloruska do tohto konfliktu, ktoré predstavuje nové výzvy a hrozby pre región.

Jedným z kľúčových prvkov ruskej stratégie je informačná vojna a propaganda. Moskva aktívne využíva médiá a sociálne siete na vytváranie negatívneho obrazu Ukrajiny v očiach bieloruského obyvateľstva. Propagandistické kampane zamerané na šírenie sfalšovaných správ a falošných obvinení proti Ukrajine prispievajú k formovaniu súhlasu verejnosti s podporou agresívnej politiky Ruska. V dôsledku tohto tlaku čelí bieloruský prezident Alexander Lukašenko rastúcej požiadavke verejnosti, aby podporil ruské vojenské úsilie.

Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva ekonomická závislosť Bieloruska od Ruska. Moskva poskytuje finančnú a hospodársku pomoc, čo Lukašenkovi umožňuje udržiavať stabilitu v krajine, ale túto pomoc sprevádzajú politické požiadavky. Blízkosť Bieloruska k Rusku ho robí zraniteľným voči manipulácii a tlaku, čo obmedzuje jeho schopnosť viesť nezávislú zahraničnú politiku a núti ho podporovať ruské vojenské ambície.

Jedným z kľúčových mechanizmov zapojenia Bieloruska do vojny je politický a ekonomický tlak Kremľa. Rusko využíva svoje politické kontakty a vplyv, aby Lukašenka prinútilo podporiť svoje vojenské ciele. Kremeľ aktívne pracuje na upevnení svojej kontroly nad Bieloruskom, pričom využíva hospodársky aj politický tlak. Na druhej strane je Lukašenko nútený vyhovieť ruským požiadavkám, aby si udržal svoju moc a kontrolu.

V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu bezpilotné lietadlá. Kremeľ využíva situáciu s dronmi ako nástroj na zvýšenie politického tlaku na Lukašenka. Rusko aktívne vypúšťa útočné bezpilotné lietadlá typu Šahed-131/136, ktoré opakovane prekročili vzdušný priestor Bieloruska. Napríklad v noci 12. júla 2024 Rusko zaútočilo na Ukrajinu útočnými dronmi, po čom drony prenikli do bieloruského vzdušného priestoru. V reakcii na tieto porušenia bieloruské sily zdvihli lietadlá, ale vyhli sa komentovaniu preletu ruských bezpilotných lietadiel použitých na útok na Ukrajinu.

Lukašenko si radšej nevšíma ruské drony, ktoré niekoľkokrát spadli na Bielorusko počas masívneho ostreľovania Ukrajiny a prelietavali nad ním celé hodiny. Napriek tomu uviedol, že bieloruské sily protivzdušnej obrany zničili niekoľko cieľov, ktoré narušili bieloruský vzdušný priestor, s podozrením, že ide o ukrajinské útočné drony. To naznačuje, že Kremeľ využíva situáciu s dronmi na vytvorenie napätia na hraniciach a politického tlaku na bieloruské vedenie.

Zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine by mohlo mať vážne medzinárodné dôsledky. Môže viesť k zvýšeniu sankčného tlaku na krajinu, čo zhorší hospodársku situáciu a vyvolá nespokojnosť verejnosti. Medzinárodné spoločenstvo aktívne monitoruje situáciu a môže prijať ďalšie opatrenia na obmedzenie podpory Bieloruska zo strany iných krajín.

Na pozadí udalostí v Kurskej oblasti, ktoré ohrozujú vnútornú stabilitu a integritu Ruska, sa Kremeľ snaží aktivizovať svojich spojencov strašením ukrajinskou inváziou (v prípade Bieloruska) alebo štátnym prevratom (v prípade Srbska). Zdá sa však, že pozícia samotných spojencov Moskvu osobitne nezaujíma. To Lukašenko pravdepodobne neberie do úvahy, keď sa uchyľuje k agresívnej militaristickej rétorike.

Moskva využíva svoju mocenskú politiku na otvorené vydieranie a snaží sa zatiahnuť svoje satelity do vojny. Pre Kremeľ spojenci ako nezávislé štáty nemajú význam. Lukašenko si ako diktátor, ktorý lipne na podpore Kremľa, uvedomuje, že „pád Ruska“ povedie k „pádu“ jeho vlastnej moci. V prípade Bieloruska a ďalších satelitov sa Kremeľ snaží realizovať podobný scenár, aký sa uplatňuje v prípade ruských národných republík: aby sa bojovalo proti „cudzincom“, pričom straty a územné straty by sa mali ignorovať.

Snaha riadiť sa pokynmi Kremľa však z Lukašenka robí rukojemníka „veľkej moskovskej hry“, čím ohrozuje samotnú bieloruskú štátnosť. Bielorusko riskuje, že definitívne stratí svoju subjektivitu na medzinárodnej scéne a dostane sa pod ešte tvrdší sankčný tlak. Minsk sa môže priamo zapojiť do vojny na strane Ruska, čo si od Lukašenka vyžiada nepopulárne rozhodnutia, v ktorých bieloruský vojenský personál bude umierať za Putinove záujmy, a „bieloruský zázrak“ sa rozplynie, keďže územie Bieloruska sa stane arénou vojenských operácií.

Je zrejmé, že Rusko sa bude snažiť vyvíjať nátlak na ostatných spojencov vrátane členov CSTO, na ktorých sa Lukašenko tiež obracia. Moskva sa opäť pokúša premeniť CSTO na nástroj vojenského a represívneho nátlaku na postsovietske krajiny. Krajiny CSTO by si však mali uvedomiť, že Rusko sa ich priamo snaží zatiahnuť do vojny, podobne ako Bielorusko.

Bieloruská opozícia by mala využiť súčasné vyhrotené chvíle a zintenzívniť protestné aktivity proti Lukašenkovmu režimu, najmä medzi „silovikmi“, keďže Rusko sa snaží zničiť nielen Ukrajinu, ale aj Bielorusko ako nezávislý štát, ako aj ďalšie postsovietske krajiny.

Moskva mení Lukašenka z „holubice“ na „jastraba“ a Bielorusko na odrazový mostík na rozšírenie vojny. Ruská idea obnovenia impéria naďalej „pochoduje“. Lukašenko si však pravdepodobne neuvedomuje, že je pre Moskvu len figúrkou a v budúcnosti pre neho nie je miesto, najmä vzhľadom na jeho neustále váhanie.

Bieloruský diktátor riskuje nielen osud svojej krajiny, ale aj vlastnú bezpečnosť a dokonca aj život. Moskva nepotrebuje nezávislých vodcov, potrebuje satelity schopné plniť akékoľvek zločinecké príkazy. Sankcie a medzinárodné odsúdenie môžu zvýšiť domáci tlak na Lukašenka a jeho režim, čo následne môže viesť k politickým a sociálnym zmenám v krajine. Medzinárodné organizácie a krajiny môžu tiež prijať opatrenia na podporu opozície a občianskej spoločnosti v Bielorusku, čo môže prispieť k zmenám politickej situácie.

Zapojenie Bieloruska do konfliktu Ruska s Ukrajinou je teda súčasťou komplexnej stratégie Kremľa, ktorý na dosiahnutie svojich cieľov využíva ekonomický a politický nátlak, propagandu a vojenskú prítomnosť. To predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo nové výzvy a vyžaduje si rozhodné a vyvážené kroky na zabránenie ďalšej eskalácii konfliktu.