V posledných rokoch sa vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou výrazne vyostrili. Vzhľadom na napätie v súvislosti s anexiou Krymu, ruskou inváziou na Ukrajinu v plnom rozsahu a zasahovaním do volebných procesov vo viacerých západných krajinách Kremeľ aktívne vyvíja stratégiu na ovplyvňovanie a oslabovanie jednoty EÚ. Jedným z pozoruhodných aspektov tejto stratégie je využívanie slabých miest v politickej a hospodárskej štruktúre EÚ zo strany Ruska na presadzovanie svojich záujmov, píše sa v „EU Political Report„.

Maďarsko, ktoré je členom Európskej únie od roku 2004, čoraz častejšie prejavuje správanie v rozpore so všeobecnými postojmi bloku. Premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz zaujali euroskeptický postoj a budujú užšie vzťahy s Ruskom. Napriek sankciám EÚ voči Rusku Budapešť naďalej rozvíja hospodárske a politické vzťahy s Moskvou, čo vyvoláva vážne obavy ostatných krajín EÚ. Kľúčom k týmto vzťahom je rozširovanie maďarskej jadrovej elektrárne Paks, na ktorom sa podieľa ruská štátna korporácia Rosatom. Tento projekt, čiastočne financovaný z ruskej pôžičky, poskytuje platformu pre potenciálne špionážne aktivity.

Rozhodnutie Maďarska zjednodušiť vízové pravidlá pre ruských a bieloruských občanov s odvolaním sa na potrebu pracovnej sily pre JE Paks vyvolalo ostrú kritiku v celej Európe. Predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber varoval, že tieto opatrenia vytvárajú značné medzery pre špionáž a ohrozujú národnú bezpečnosť EÚ. V dôsledku toho sa na najbližšom samite lídrov EÚ v októbri 2024 zváži možnosť pozastavenia účasti Maďarska v schengenskom priestore.

V EÚ prebieha podpisová akcia na podporu pozastavenia členstva Maďarska v Schengenskej dohode, ktorá je súčasťou širšej kampane s cieľom zabrániť tomu, aby sa Maďarsko stalo kanálom pre ruských agentov. Viac ako 70 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo list vyzývajúci na vylúčenie Maďarska zo schengenského priestoru. Cieľom tohto kroku je obmedziť prenikanie ruských agentov do európskych štruktúr. V rokoch 2022 až 2024 EÚ vyhostila množstvo ruských diplomatov podozrivých zo špionáže, čo poukazuje na závažnosť spravodajských aktivít Kremľa v Európe.