Sankcie na ruskú ropnú firmu Lukoil zo strany Ukrajiny nemajú vplyv na plynulosť dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska. Tak znie predbežný záver Európskej komisie (EK). Komisia k tomuto názoru dospela na základe vlastnej analýzy a tiež konzultácií s predstaviteľmi Maďarska a Slovenska. Tieto rozhovory budú pokračovať aj naďalej a EK čaká na ďalšie dáta od oboch krajín.

„Podľa toho, čo teraz vieme, podľa informácií, ktoré máme, a podľa internej analýzy Európskej komisie sa zdá, že sankcie, ktoré uvalila Ukrajina na Lukoil, nemajú vplyv na prebiehajúci transport ropy cez ropovod Družba,“ poznamenal hovorca EK Balazs Ujvari. Upozornil, že komisia čaká na detailné správy zo Slovenska a z Maďarska, ktoré by komisii mali umožniť toto stanovisko potvrdiť.

„V súčasnosti nie je žiaden náznak toho, že by bezpečnosť dodávok ropy bola bezprostredne ohrozená,“ poznamenal Ujvari. Zároveň sa diplomaticky vyhol priamej otázke, ktorá sa týkala toho, či Slovensko a Maďarsko nedodali dostatok dôkazov o tom, že by mali nastať výpadky v dodávkach ropy. V každom prípade EK v súčasnosti nevníma riziko výpadku dodávok.

Analýza EK ukázala, že v júli dokázali výpadok objemu ropy od Lukoilu nahradiť rôzni ďalší dodávatelia, ktorí ropu posielali ropovodom Družba. „Slovensko a Maďarsko majú ďalšie alternatívy, ktoré zahŕňajú napríklad zvýšenie objemu ropy v alternatívnom ropovode z Chorvátska, ktorý má adekvátnu kapacitu potrebnú pre obe krajiny,“ uvádza EK vo svojom stanovisku.

Slovensko má teda možnosti, ako výpadok riešiť, keďže sankcie sa týkajú zatiaľ jednej ruskej ropnej firmy. Na druhej strane však platí, že EK sa vo svojom hodnotení zatiaľ detailne nepozerá na zimné obdobie, pričom práve v zimných mesiacoch sú energetické potreby jednotlivých krajín, pochopiteľne, výraznejšie.

Napätie medzi Maďarskom a Chorvátskom

Zároveň platí, že ani vzťahy medzi Maďarskom a Chorvátskom nie sú bez napätia. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Chorvátsko, že je nespoľahlivý partner pre tranzit ropy práve po tom, čo Európska komisia odporučila Budapešti dovážať ropu cez svojho južného suseda. „Chorvátsko jednoducho nie je spoľahlivou krajinou pre tranzit,“ povedal Szijjártó. „Ceny za tranzit ropy v Chorvátsku sa od vypuknutia vojny (na Ukrajine) zvýšili päťnásobne,“ dodal.

Dohoda o preprave ropy touto trasou už existuje. Napriek zdĺhavým rozhovorom o tranzitných poplatkoch sa chorvátskemu prevádzkovateľovi ropovodu JANAF a maďarskému koncernu MOL podarilo v máji 2023 podpísať ročnú zmluvu o preprave a skladovaní 2,9 milióna ton ropy jadranským ropovodom do maďarskej a slovenskej rafinérie MOL. Szijjártó sa sťažoval tiež na to, že Chorvátsko neinvestovalo do budovania kapacít a nikdy nepreukázalo presnosť dát, ktoré uviedlo pre maximálnu tranzitnú kapacitu svojho ropovodu.

Neprehľadná situácia

Okolo sankcií uvalených na spoločnosť Lukoil je množstvo politických vášní. Politické špičky na Slovensku vyzývajú Ukrajinu, aby nerobila zo Slovenska rukojemníka a hovoria o odvetných opatreniach. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ ale poznamenal, že rozhodnutie Ukrajiny o spoločnosti Lukoil nemá vplyv na tranzit ropy do Európy.

Upozorňuje na to aj český analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda. „Ukrajina sankcionuje ruskú firmu Lukoil, no nie jej obchodnú dcéru Litasco, ktorá ropu ropovodom Družba cez ukrajinské územie prepravuje. Takže nebol dôvod na to, aby prestala tiecť. Platí to v prípade, ak Rusko samo kohútiky neuzavrelo,“ poznamenal analytik. Podľa neho by sa tak na výpadky dodávok mali predstavitelia maďarskej a slovenskej vlády sťažovať v Rusku.

„Litasco, z ukrajinskej perspektívy vlastník ropy pôvodne vyťaženej, prípadne vlastnenej Lukoilom, nie je sankcionovanou firmou. Tou je práve Lukoil,“ dodáva Kovanda. S odvolaním sa na agentúru Bloomberg pripomenul, že v júli sa skutočne zastavila preprava tej ropy, ktorú vlastní Litasco.

Snaha zbaviť sa ruskej ropy

EÚ celkovo významným spôsobom obmedzuje dodávky ruskej ropy do členských štátov. V súčasnosti podľa EK tvorí podiel dodávok z Ruska celkovo zhruba tri percentá dovážanej ropy.

EÚ bola v minulosti významne závislá od dodávok ruskej ropy. Napríklad v druhej polovici marca roku 2022 nakupovala EÚ z Ruska fosílne palivá za viac ako 760 miliónov eur denne. Toto číslo aktuálne kleslo zhruba na desatinu. Vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch (CREA). Celkovo od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine nakúpila EÚ od Ruska fosílne palivá približne za 199 miliárd eur a EÚ je tak od začiatku vojny celkovo stále najväčším dovozcom ruských fosílnych palív. Pohľad na denné priemery však hovorí, že aktuálne EÚ zďaleka nie je najvýraznejším importérom ruských palív.

Pri pohľade na štatistiku najväčších importérov od začiatku roka 2023 do 30. júla tohto roka platí, že na prvých pozíciách sú krajiny mimo EÚ. Najväčšími dovozcami spomedzi členských krajín sú práve Maďarsko a Slovensko. Na Slovensku skončili počas tohto obdobia fosílne palivá z Ruska za 5,6 miliardy eur a Maďarsko doviezlo palivá takmer za sedem miliárd eur. Tieto dve krajiny tak prípadné výkyvy v dodávkach tejto suroviny vnímajú relatívne najcitlivejšie. Ak vezmeme do úvahy iba ropu, tak Slovensko je dokonca najväčší importér.

Zdroj: pravda.sk