Maďarsko 1. júla prevzalo predsedníctvo Rady EÚ. Vo viacerých krajinách EÚ a európskych inštitúciách túto udalosť sprevádzali, mierne povedané, ostré komentáre a kritika oficiálnej Budapešti.

Dôvod je jasný – Orbán má, mierne povedané, nekonvenčný pohľad na vojnu, ktorú rozpútala Moskva na Ukrajine.

Maďarský premiér je najmä proti vojenskej pomoci Kyjevu a sankciám voči Rusku.

Najradikálnejší poslanci Európskeho parlamentu dokonca vyzvali, aby bolo Maďarsko zbavené predsedníctva v Euroázijskej rade.

Ako to však býva, Maďarsko sa predsedníctva ujalo. A Orbán na seba nenechal dlho čakať, keď sa od začiatku ponáhľal na „mierovú cestu“. Tá však dopadla, rovnako ako maďarské vyhlásenia, skôr konfrontačne.

Orbán tak navštívil Kyjev, kde požiadal ukrajinského prezidenta Zelenského, aby zvážil možnosť zavedenia režimu prímeria „v záujme začatia rokovaní s Ruskom“. Oficiálny dôvod podľa budapeštianskej verzie: „riešenie konfliktu“.

Mimochodom, návšteva Kyjeva 2. júla bola prvou Orbánovou návštevou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Po nej maďarský premiér navštívil Moskvu, kde sa pravdepodobne hlásil svojmu suzerénovi za vykonanú prácu.

Brusel podozrieval Orbána, že sa tam snaží rokovať v mene celej Európskej únie, keďže Maďarsko začalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ.

Budapešť to však odmietla a premiér na záver svojej „mierovej misie“ poslal všetkým lídrom EÚ návrhy na riešenie „konfliktu na Ukrajine“.

„Toto je Orbánov plán, ktorý má teraz na stole každý predseda vlády EÚ. Posúdenie realistických cieľov a primerané plánovanie vychádza z nášho prístupu,“ uviedol politický poradca maďarského lídra Balázs Orbán.

A zhrnul: „Ak chce Európa mier a mať rozhodujúce slovo pri riešení konfliktu a ukončení krviprelievania, má teraz smer, ako vypracovať a realizovať politický kurz.“

To je všetko, to je všetko – vyzerá to tak, že súdruh Orbán sa prehupol do vedenia Európy.

V tejto veci však došlo k nezrovnalosti: Európska únia prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že nepoverila Maďarsko, aby v jej mene vyvíjalo diplomatické úsilie.

Navyše podľa civilizovaných Európanov sú rozhovory premiéra Viktora Orbána s Putinom v rozpore s politikou EÚ a mohli by viesť k bezprecedentným rozhodnutiam v súvislosti s predsedníctvom Maďarska v Rade Európskej únie.

Orbánovi pripomenuli, že sprostredkovanie (o ktorom Budapešť a Moskva tak hlasno kričia) predpokladá, že o sprostredkovanie medzi sebou požiadali obe strany. Na druhej strane Ukrajina o takúto službu Maďarsko nepožiadala.

Vzhľadom na uvedené môžeme zhrnúť, že Orbánovo konanie je imitáciou mierového procesu.

Cieľom ďalšieho zberateľa pôdy je spochybniť pokrok smerom k mieru Ukrajiny a účastníkov globálneho mierového samitu, ktorý sa nedávno konal vo Švajčiarsku.

Budapešť sa pokúša o úder v reakcii na opodstatnené výroky lídrov EÚ.

Maďarský minister pre záležitosti Európskej únie Janos Boka preto pripomenul, že Európska komisia sa nemôže hrať na nezávislosť, a komentoval vyjadrenia šéfky EK Ursuly von der Leyenovej, ktorá vyjadrila nespokojnosť Bruselu s postupom Budapešti.

Ursula von der Leyen predtým zrušila návštevu predstavenstva EK v Maďarsku a znížila úroveň zastúpenia na neformálnych zasadnutiach Rady EÚ.

Boka dal jasne najavo, že maďarská vláda považuje tieto rozhodnutia za nesprávne.

„EÚ je medzinárodná organizácia vytvorená členskými štátmi. Európska komisia je inštitúciou EÚ. Európska komisia si nemôže nezávisle vyberať inštitúcie a členské štáty, s ktorými chce spolupracovať. Sú všetky rozhodnutia Komisie v súčasnosti založené na politických úvahách?“, pýta sa minister.

No po cynizme Kremľa dodal, že „Maďarsko je naďalej úprimne odhodlané spolupracovať s členskými štátmi a inštitúciami EÚ“.

„Všetci sú pozvaní na podujatia maďarského predsedníctva, ktoré sú zamerané na riešenie spoločných otázok. Je to úloha pre všetky členské štáty a inštitúcie, všetky sú za to zodpovedné,“ zhrnul Boka.

Podľa Orbánovho politického poradcu je teraz maďarský mierový plán na stole všetkých lídrov EÚ.

Samozrejme, každý politik a dokonca aj bežný európsky občan má svoju vlastnú predstavu o situácii a jej riešení. A všetci normálni ľudia si určite želajú, aby sa vojna na Ukrajine skončila.

Jedno je však jasné aj všetkým rozumným ľuďom – kým sa Moskva nevzdá svojich genocídnych a invazívnych plánov voči Ukrajine, akýkoľvek dialóg s ňou je zbytočný.

Autor: Jozef Kováč