Verejné financie sú v katastrofálnom stave. Podľa najnovších údajov rezortu financií Slovensko minulo za prvý polrok 2024 skoro o polovicu viac, ako prestavovali jeho príjmy. Vykázali sme deficit vo výške prekračujúcej hranicu štyroch miliárd eur, čím sa hospodárenie štátu medziročne zhoršilo o 1,26 miliardy.

Na ilustráciu tejto sumy je vhodné porovnanie so zlatými rezervami nášho štátu. Slovensko sa môže pochváliť vlastníctvom 31,1 tony žltého kovu, ktorého hodnota predstavuje v súčasnosti 2,14 miliardy eur. To znamená, že za pol roka sme prejedli skoro dvojnásobok toho, čo predstavuje hodnota zlatého pokladu krajiny.

Najväčší rozdiel medzi očakávaniami a realitou bol rast výdavkov o 744 miliónov eur a rast štátnych dotácií na financovanie Sociálnej poisťovne, ktorý medziročne poskočil o 940 miliónov eur. Žijeme si výrazne nad pomery, čo vzbudzuje vážne obavy pre udržateľnosť doterajšieho rozsahu sociálnych funkcií štátu.

Život na dlh nás sprevádza po celú existenciu samostatného štátu. Čoraz väčší dlh si vyžaduje čoraz väčšie výdavky na platenie úrokov. Obdobie nízkych až záporných úrokov je v rámci ECB už minulosťou, čo vedie krajiny eurozóny, ale aj ostatné štáty, k rozpočtovej striedmosti. U nás to zatiaľ tak nie je, skôr naopak. Presadzovanie konsolidačných úsporných opatrení štátu na výdavkovej strane je politicky veľmi chúlostivé, lebo sa citlivo dotýka značnej časti domácností.

Slovensko v roku 2024 očakáva v rámci EÚ nadpriemerný hospodársky rast. To je jednou z mála pozitívnych správ, ktoré pomáhajú udržať dôveru investorov požičiavať nám ďalšie peniaze na financovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Politici často verejné dlhy bagatelizujú tým, že hovoria o vyrastaní krajiny z dlhov. Úroky z dlhov sú totiž obvykle nižšie ako inflácia, ktorá vytvára priestor pre zvyšovanie príjmov štátov z výberu DPH za nákup čoraz drahších tovarov a služieb, ako aj daní zo zisku firiem a príjmov jednotlivcov.

Inflácia je teda účinným pomocníkom vlád zadlžených krajín, pokiaľ tieto dokážu držať na uzde sociálny dialóg týkajúci sa požiadaviek jednotlivých rezortov na valorizáciu miezd a platov zamestnancov platených z verejných zdrojov.

Slovensko sa musí popasovať podobne ako mnohé ďalšie krajiny EÚ s nedostatkom ľudí na obsadenie voľných pracovných miest. V uplynulých dňoch ma prekvapil u nás publikovaný inzerát na miesto lekára pediatra, ktorému v Brne ponúkajú nástupný plat 6 400 eur mesačne. Pritom musíme v najbližšom čase zatvoriť pre nedostatok lekárov mnohé detské pohotovosti.

Firmy zase hľadajú spásu v zmäkčovaní kritérií na obsadzovanie pracovných pozícií zamestnancami z krajín mimo EÚ. Mnohokrát najmä preto, že našich zamestnancov slabo odmeňujú. Stačí sa pozrieť na príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, ktoré sa počítajú u nás z minimálnej mzdy, ale vo vyspelých štátoch z tarifnej mzdy zamestnanca.

Podobné anomálie sú aj v prípade poskytovania zamestnaneckých benefitov zo sociálneho fondu zamestnávateľa vrátane dotovania cestovných nákladov zamestnancov s minimálnou mzdou. Ľudia v kategórii pracujúcej chudoby dochádzajúci denne do práce prímestskou verejnou dopravou tak platia daň z príjmu z každého eura dotácie poskytovanej zo sociálneho fondu na tieto účely.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk