Dnešné voľby v Británii ukončia 14-ročné obdobie vlády konzervatívcov. Riadenie krajiny prevezmú labouristi. Vyplýva to zo všetkých prieskumov verejnej mienky. „Labouristická strana vedie o 20 aj viac percentuálnych bodov. Všetci si mysleli, že počas kampane sa to konzervatívcom podarí stiahnuť, ale nestalo sa to,“ povedal pre Pravdu britský politológ Steven Fielding. Labouristom dá podľa výskumov hlas približne 40 percent voličov. Nasledujú konzervatívci (okolo 20 percent), Reform UK (16), Liberálni demokrati (asi 10) a zelení (6).

Ak sa pozriete na prieskumy pred dnešnými parlamentnými voľbami, hrozí vládnucim konzervatívcom alebo toryovcom, ako ich v Británii volajú, totálna porážka?

Je to možné. Konzervatívcov určite čaká prehra. Uvidíme, aká bude zdrvujúca. Možno budú mať v parlamente len okolo 50 poslancov. Alebo ich bude 150, no aj to bude hrozný výsledok. Nedá sa to však povedať presne vzhľadom na britský väčšinový volebný systém, v ktorom volíme zákonodarcov jednokolovo v jednotlivých obvodoch. Výsledok bude závisieť aj od taktického hlasovania a od toho, ako sa bude dariť strane Reform UK, ktorú vedie Nigel Farage.

Čo je to taktické hlasovanie?

Sú obvody, v ktorých labouristi ustúpia kandidátovi Liberálnych demokratov, ak má väčšiu šancu poraziť nominanta konzervatívcov. A na iných miestach zase Liberálni demokrati takto podporia labouristov. Môže to mať dosť výrazný vplyv najmä na to, či výsledok toryovcov bude takpovediac len veľmi zlý alebo bude úplne katastrofálny. Toto sú voľby, v ktorých sa ľudia rozhodli, že sa chcú zbaviť konzervatívcov, a budú uvažovať nad tým, ako to pri hlasovaní urobiť.

Ak v Británii panuje takáto nálada, čo je najväčším problémom konzervatívcov? Ich vedenie, brexit alebo jednoducho to, že krajinu riadia už od roku 2010, a ľudia chcú zmenu?

Labouristická strana má náskok v prieskumoch verejnej mienky už takmer dva roky a vedie o 20 aj viac percentuálnych bodov. Všetci si mysleli, že počas kampane sa to konzervatívcom podarí stiahnuť, ale nestalo sa to. Častou otázkou je, či sa v Británii niečo od roku 2010 zlepšilo. A nikto si nemyslí, že áno. Konzervatívci v roku 2010 zaviedli úsporné opatrenia a rozbehli tým istý vlak k tomu, že ľudia si myslia, že všetko je v Británii hrozné. Národná zdravotná služba (NHS) je na kolenách, čo ukazuje aj zoznam čakateľov, a štátne školy sú vo veľmi zlom stave. Všetko je to možné odsledovať až ku konzervatívnym škrtom na lokálnej úrovni. Keď v roku 2019 vyhral Boris Johnson voľby, hovoril o zmierňovaní regionálnych rozdielov, ale nič z toho sa nestalo. Čo sa týka brexitu, väčšina ľudí si už myslí, že to bola zlá dohoda a poškodila ekonomiku. Počas covidu sa v sídle premiéra robili večierky, kým Briti museli sedieť doma. A nezabudnime ani na krátku vládu Liz Trussovej, ktorej katastrofálne rozhodnutia skutočne zasiahli ekonomiku a predražili ľuďom hypotéky, pretože úrokové sadzby vystrelili nahor. Takže nepopularita konzervatívcov je založená na relatívne krátkodobých veciach, ale súvisí aj s ich dlhodobejším prístupom k riadeniu krajiny.

Naozaj sa od roku 2010 v Británii nič nezlepšilo?

Samotný konzervatívny premiér Rishi Sunak odpovedá na túto otázku tak, že anglické deti sa odvtedy zlepšili v čítaní. Že vedia čítať najlepšie na svete alebo niečo podobné. No viete, čo sa vo voľbách stalo politickou otázkou? Že sa neopravujú výmole na cestách. Lebo miestne samosprávy nemajú peniaze. A potom je tu jeden významný údaj, že deti narodené po roku 2010 v Británii sú teraz menšie ako tie, ktoré sa narodili tesne pred rokom 2010. Súvisí to s chudobou a úspornými opatreniami. Takže nie, nenapadá mi nič, čo by sa zlepšilo. Možno anglické deti vedia lepšie čítať, ale sú menšie.

V niektorých prieskumoch Farageova strana Reform UK preskočila konzervatívcov a možno získa niekoľko poslancov. Čo to znamená pre voľby?

Pre tieto voľby to naozaj nie je až také podstatné, lebo, ako som vravel, labouristi jasne vedú. Toryovci však môžu prísť o niekoľko poslancov pre kandidátov Reform UK. V Británii je asi 10 až 15 percent voličov, ktorí sa na všetko pozerajú cez postoje k migrácii, a myslia si, že Farage je skvelý. Sú tu aj ľudia, ktorí sa pustili do kultúrnych vojen, ale tých nie je tak veľa. A tiež takí, čo si myslia, že labouristi a toryovci sú vlastne sociálni demokrati. Čo je až neuveriteľné vzhľadom na to, že Konzervatívna strana je teraz pravdepodobne pravicovejšia než kedykoľvek predtým v modernej dobe. Ale predsa to nie je pre týchto voličov dostatočné. Uvidíme, čo to prinesie do budúcnosti. V britskom volebnom systéme je to totiž tak, že ak sa pravica rozdelí, bude vládnuť ľavica. A naopak. Takto sa pri moci udržala Margaret Thatcherová. Ľavica bola počas jej vládnutia pomerne dlho rozdelená.

Farage, ktorý je v podstate vlastníkom Reform UK, čelil pred voľbami kritike, keď povedal, že Západ vyprovokoval ruskú inváziu na Ukrajinu, lebo na východ rozširoval NATO a Európsku úniu. Prečo to vytiahol?

Dobre vieme, že je to jeho pozícia. Farage sa však k nej počas kampane nehlásil. Hovoril o tom, až keď sa ho na to opýtali v televíznom interview. Nemyslím si, že to chcel vniesť do kampane, pretože veľká väčšina Britov je veľmi hrdá na akúkoľvek podporu, ktorú poskytujeme Ukrajine. Faragea za to kritizovali aj tí konzervatívci, ktorí to príliš často nerobia. On hneď zaútočil na expremiéra Johnsona, že veď ten v roku 2014 hovoril o Ukrajine to isté, len neskôr začal podporovať Kyjev, lebo sa mu to politicky hodilo. Podľa mňa je Farage narcista. Myslí si, že tak ako Donald Trump môže povedať čokoľvek. Ale zdá sa, že tieto výroky mu nepomohli. Reform UK v prieskumov rástla, no podľa všetkého narazila na strop svojich možností.

Aké bolo hlavné posolstvo labouristov, ktoré používali v kampani?

Zmena. Labouristi si uvedomujú, že dokonca aj voliči toryovcov už majú dosť Konzervatívnej strany, hoci mnohí za ňu budú stále hlasovať. Chcú však zmenu. Labouristi sú však aj opatrní. Ide im o to, aby voličov presvedčili, že za ich vlády sa veci budú pomaly zlepšovať. Ľavica čelila kritike, že o svojich plánoch až tak veľa nepovedala, ale myslím si, že keď sa dostane k moci, bude oveľa konkrétnejšia a skutočne radikálnejšia.

V akom zmysle?

Labouristická tieňová ministerka financií Rachel Reevesová pred niekoľkými mesiacmi vystúpila s prejavom, v ktorom hovorila o budovaní nového konsenzu. O niečom, čo sa vzdiali od toho, čo vytvorila Margaret Thatcherová. Mimochodom, jej konsenzus prevzali aj labouristickí premiéri Tony Blair a Gordon Brown. Reevesová hovorí, že v podstate len poukázala na to, že v mnohých krajinách, a najmä v Bidenovej Amerike, sú vlády oveľa aktívnejšie pri vytváraní dynamickejšej ekonomiky. Labouristi Britom vravia, že potrebujeme mať lepšie verejné služby i hospodársky rast. A aby sa to podarilo, musíme mať ekonomickú stabilitu, čo sa dá dosiahnuť aj zásahom vlády do dynamických častí hospodárstva s pomocou súkromného sektora. Ide teda o využívanie štátu spôsobom, o ktorom by Blair ani Thatcherová nikdy nehovorili. Labouristi chcú skutočne zvrátiť istý druh vlny voľného trhu, ktorú máme v Británii od 80. rokov minulého storočia.

Zdroj: Pravda.sk