Extrémisti na prahu moci. Macron sa chce spojiť s ľavicou proti Le Penovej
Moc vo Francúzsku majú na dosah extrémisti. Prvý raz od druhej svetovej vojny hrozí, že vládu povedie krajná pravica. V prvom kole predčasných parlamentných volieb totiž zvíťazilo Národné združenie (RN) s kontroverznou Marine Le Penovou. Centristický blok Spolu (ENS) prezidenta Emmanuela Macrona skončil až na treťom mieste. S ľavicovým zoskupením Nový ľudový front (NFP) má už len necelý týždeň na to, aby zmobilizovali voličov a zabránili le penovcom získať absolútnu väčšinu v parlamente.
Koniec Macronovej éry, katastrofa, triumf Le Penovej, extrémy sprava i zľava, demokracia sa preberá z opice. To sú reakcie francúzskych a svetových médií na prvé kolo volieb, ktoré sa konalo v nedeľu.
Predvolebné prieskumy sa nemýlili. Jasným víťazom prvého kola je blok Národné združenie (aj s časťou Republikánov), ktorý získal vyše 33 percent hlasov. Druhé miesto s takmer 28 percentami obsadil NFP združujúci stredoľavé a zelené strany, ale aj krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI).
Blok Spolu vedený Macronovou stranou Obroda (RE) utrpel zdrvujúcu porážku, keď ho podporilo necelých 21 percent voličov.
Výsledky prvého kola volieb
Strana/koalícia | podiel hlasov |
Národné združenie (RN) | 33,15 % |
Nový ľudový front (NFP) | 27,99 % |
Spolu (ENS) | 20,83 % |
Republikáni (LR) | 6,57 % |
Pravica | 3,66 % |
Volebná účasť | 66,7 % |
Zdroj: Francúzske ministerstvo vnútra
„Je to jednoznačné: jedenásť miliónov našich krajanov hlasovalo za jasne rasistickú a protirepublikovú krajne pravicovú stranu,“ opísal trpkú pravdu francúzsky ľavicový denník Libération.
Prudký nárast popularity Le Penovej a jej Národného združenia si všímajú aj ďalšie médiá. Denník Le Monde pripomenul Macronove slová z minulosti, že Francúzi „už nemajú dôvod voliť extrémistov“, ktoré sa ukázali ako úplne pomýlený odhad reality.
Za Národné združenie hlasovalo až 9,4 milióna voličov, ďalší vyše milión hlasov mu dodala časť Republikánov. RN aj so spojencami tak oslovilo takmer dvakrát toľko voličov ako pri predošlých parlamentných voľbách v júni 2022 a výrazne si polepšilo aj oproti eurovoľbám v júni tohto roku, kde ho podporilo „iba“ 7,7 milióna občanov.
Uspela i samotná Le Penová, ktorá v Pas-de-Calais získala 58 percent hlasov, čo ju posunulo priamo do parlamentu. Médiá upozorňujú aj na vysokú volebnú účasť. V prvom kole dosiahla vyše 66 percent, teda najviac od roku 1981 a zhruba o 20 percentuálnych bodov viac ako pred dvoma rokmi.
Hazard nevyšiel
Pokiaľ ide o hľadanie vinníka, väčšina analytikov sa zhoduje, že zodpovednosť za debakel demokratických síl, ktorý otriasol celým politickým systémom, nesie Macron.
Po neúspechu svojej strany v eurovoľbách sa rozhodol zariskovať a 9. júna rozpustil Národné zhromaždenie, dolnú komoru parlamentu. Následne vypísal predčasné voľby, od ktorých si zrejme sľuboval, že ľudí primäjú k tomu, aby prestali podporovať extrémistov – tak pravicových, ako aj ľavicových – a znova podržia jeho stranu.
„Som nadšený. Hodil som im pod nohy odistený granát. Teraz uvidíme, ako sa im bude dariť,“ citovali francúzske médiá Macronovo vyhlásenie, ktoré po rozpustení Národného zhromaždenia adresoval francúzskym politikom.
Politológovia to už vtedy hodnotili ako priveľký hazard. Varovali, že si pod sebou píli konár, a to sa i potvrdilo. Prezident nemal dôvod vypísať nové voľby a teraz za to draho zaplatil.
„Keby ste s Emmanuelom Macronom boli v kasíne, nenapodobňujte jeho stávky,“ poznamenal ironicky americký denník Wall Street Journal.
Podľa belgických novín De Tijd chápal francúzsky prezident predčasné voľby ako hlasovanie o svojej podpore v polovici funkčného obdobia. Svoje sily však precenil a porazila ho nielen krajná pravica, ale aj ľavicový blok.
Nemecký týždenník Die Zeit na svojom portáli zase píše, že je to vôbec po prvý raz, čo Le Penovej strana zvíťazila v parlamentných voľbách.
„Nielenže vyhrala, ale triumfovala,“ uviedol magazín s tým, že prvýkrát od založenia takzvanej Piatej republiky v roku 1958 sa predsedom vlády môže stať predstaviteľ extrémnej pravice. „Ak by sa to stalo, dotklo by sa to aj európskej politiky,“ odhadol Die Zeit.
Čo bude ďalej? Macron, ktorý úrad obhájil v prezidentských voľbách v apríli 2022, už vyhlásil, že sa nechystá odstúpiť a mandát mu vyprší až v roku 2027.
Otázne zostáva, či Národné združenie bude iba najsilnejšou stranou v novozvolenej dolnej komore, alebo sa mu tam podarí získať potrebnú väčšinu, čiže minimálne 289 z 577 kresiel.
RN pôvodne tvrdilo, že keby túto väčšinu nedosiahlo, funkciu premiéra by odmietlo. Ostatné strany by totiž takej vláde pri hlasovaní v parlamente nemuseli vysloviť dôveru. V pondelok však už RN názor zmenilo a pripustilo, že je jeho líder, len 28-ročný Jordan Bardella, pripravený stať sa premiérom.
Zlo a menšie zlo
Ak by sa Národnému združeniu podarilo zostaviť vládu, Macron by nemal na výber a musel by s krajnou pravicou nejako vychádzať. Túto „kohabitáciu“, ako sa to označuje, krajina zažila už trikrát.
Naposledy musel takto konzervatívny prezident Jacques Chirac spolupracovať so socialistickým premiérom Lionelom Jospinom v rokoch 1997 až 2002.
Politiku by už neurčoval oslabený a izolovaný prezident, ale vláda a jej predseda by sa zodpovedali parlamentu. Hlave štátu by však zostali isté právomoci v oblasti zahraničnej politiky, európskych záležitostí a obrany, keďže je vrchným veliteľom armády.
Porážka v prvom kole volieb Macrona prinútila hľadať spojencov aj medzi nepriateľmi. Hrozbu pravicového extrémizmu si uvedomuje nielen centristický blok Spolu, no aj Nový ľudový front.
Ich zástupcovia sa preto pokúšajú spoločnými silami zachrániť, čo sa ešte dá – zvažujú, že by sa v druhom kole volieb navzájom podporili tak, aby ostatní kandidáti odstúpili v prospech toho, kto má v jednotlivých volebných okresoch najväčšie šance poraziť le penovcov. Podľa denníka Le Monde sa tak už kandidatúry vzdalo asi 160 politických nominantov.
„Vzhľadom na úspech Národného združenia je do druhého kola potrebné vytvoriť širokú, demokratickú a republikánsku alianciu,“ vyzval Macron. Dosluhujúci premiér Gabriel Attal zdôraznil, že je morálnou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo najhoršiemu, pretože „extrémna pravica stojí na prahu moci“.
Na dôležitosť druhého kola upozornila i Le Penová: „Ešte nie je nič vyhraté, rozhodujúce je druhé kolo. Potrebujeme absolútnu väčšinu,“ odkázala voličom.
Nie všetci schvaľujú, aby sa macronovci spájali s Ľudovým frontom. Podľa denníka Le Figaro by totiž pre Francúzsko ešte väčšou pohromou ako vláda RN s Bardellom na čele, mohol byť úspech krajne ľavicového LFI, ktoré vedie Jean-Luc Mélenchon.
Denník Midi Libre preto konštatuje, že keď v nedeľu Francúzi opäť pristúpia k volebným urnám, budú si vyberať „medzi zlom a menším zlom“.