Za krátku existenciu Úradu na ochranu oznamovateľov dostalo ministerstvo Šutaja Eštoka najvyššiu pokutu. Rezort sa odvolá.

Bolo to jedno z prvých rozhodnutí ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka po predčasných voľbách na jeseň 2023. Dva dni po nástupe do vedenia rezortu dočasne postavil mimo služby šesticu policajtov okolo Jána Čurillu.

Minister argumentoval tým, že sú trestne stíhaní, a teda v zbore nemajú čo hľadať. Policajti sú dodnes obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

V tom čase však aj títo obvinení policajti mali status chránených oznamovateľov. Sami totiž vystupovali ako svedkovia v citlivých kauzách organizovaného zločinu.

Podľa zákona by mal minister Šutaj Eštok postupovať tak, že sa najprv obráti na Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten by posúdil, či nejde zo strany vedenia polície alebo ministerstva o pomstu alebo odvetu voči ľuďom, ktorí prehovorili o podozrení z nezákonných praktík. Nič z toho sa však nestalo.

Takmer maximálna pokuta

Šéf rezortu vnútra bez diskusie s úradom rozhodol tak, že Jána Čurillu a ďalších jeho kolegov dočasne pozbavil výkonu štátnej služby.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová opakovane upozorňovala, že rezort nepostupoval podľa zákonných pravidiel. Volala po diskusii a avizovala, že takéto úkony môžu byť napokon neplatné. Za porušenie zákona navyše hrozí pokuta.

Nepomohlo. Úrad teda začal konanie a jeho výsledkom je finančná sankcia 90-tisíc eur. Je to takmer najvyššia možná pokuta, keďže maximum je 100-tisíc eur.

Šéfka úradu Dlugošová hovorí, že ide o sankciu za hromadné porušenie zákona, úrad teda nerozhodoval o jednotlivých prípadoch policajtov samostatne, ale v celku. Takmer najvyššia možná výška pokuty podľa nej zodpovedá situácii.

„Vo všeobecnosti to, samozrejme, odzrkadľuje nejaký kontext. Ale úrad v každom jednom prípade musí udať aj konkrétne dôvody, prečo práve takáto výška sankcie. Všetko je uvedené v rozhodnutí,“ povedala vo veľkom rozhovore pre Aktuality.sk

(Rozhovor si budete môcť prečítať už v stredu 26.6. na našom webe.)

Odvolajú sa

Rezort pod vedením predsedu Hlasu sa ešte môže odvolať. V takom prípade o veci rozhoduje práve predsedníčka na základe poradného hlasu odbornej komisie.

Ak by porušenie zákona a sankcie potvrdil úrad aj v druhostupňovom konaní, ešte stále to neznamená definitívnu bodku za prípadom. Ministerstvo totiž môže napadnúť rozhodnutie na príslušnom správnom súde.

Ministerstvo vnútra sme poslali viacero otázok, reagovalo tlačovou správou.

„Rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov bolo Ministerstvu vnútra SR doručené 24. júna 2024. Aktuálne si predmetné rozhodnutie detailne študujeme, avšak už teraz môžeme konštatovať, že zo strany ministerstva bude podané voči rozhodnutiu odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote. So samotným rozhodnutím sa nestotožňujeme, obsahuje viaceré nedostatky a najmä nesprávne právne posúdenie veci,“ napísali z tlačového odboru.

Ministerstvo doteraz nesúhlasí s tým, že policajti patria medzi chránených oznamovateľov. V tejto súvislosti podalo aj trestné oznámenie a udelenie statusu sa preveruje. Zároveň sa podľa nich „úrad nedostatočne vysporiadal s námietkou zaujatosti, keďže pani predsedníčka úradu vo svojich stanoviskách a aj na samotnej tlačovej konferencii už vopred avizovala porušenie zákona aj napriek tomu, že nepoznala konkrétne okolnosti týchto prípadov, a preto sme uloženie sankcie očakávali.“

Oznamovatelia z policajného zboru

Policajti Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko a Róbert Magula ešte minulý rok podali trestné oznámenie a prehovorili o podozreniach z fungovania zločineckej skupiny v prostredí Slovenskej informačnej služby (SIS). Koncom leta NAKA aj na základe ich svedectiev obvinila bývalých šéfov SIS Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča, podnikateľa Petra Košča aj šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného. V takzvanej kauze Rozuzlenie ich stíhali za to, že údajne chceli zdiskreditovať viacerých policajtov NAKA a stopnúť aj citlivé politické kauzy. Po zásahu generálnej prokuratúry väčšinu obvinení zrušili cez známy paragraf 363.

Čurillovci a ich kolega, bývalý viceprezident Branko Kiss, získali vďaka svedectvu status chránených oznamovateľov. Túto ochranu whistleblowerov nedostali z úradu na ochranu, ale z prokuratúry, ktorá o tom rozhoduje.

Minister Šutaj Eštok napriek tomu bez diskusie postavil šesť obvinených policajtov mimo služby a v prípade Kissa, ktorý nie je obvinený, rezort zrušil jeho miesto. Obhajca odstavených policajtov Peter Kubina preto v mene klientov podal v novembri 2023 podnet na oznamovateľský úrad, aby postup ministra preveril.

Po viac ako pol roku rozhodol právny odbor úradu v prospech policajtov. Minister postupoval v rozpore so zákonom. Ak chcel ľudí zo zboru odstaviť, mal najprv získať súhlas whistleblowerského úradu.

Prvé vyjadrenie k meritu veci

Obhajca Peter Kubina rozhodnutie úradu víta. Vysokú sankciu prirovnal k nákupu dvoch až troch policajných áut.

„Máme tu prvé rozhodnutie, ktoré sa vyjadruje priamo k meritu veci, teda či minister mal alebo nemal povinnosť získať k svojmu rozhodnutiu predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Rozhodnutie o uložení pokuty je jednoznačným potvrdením, že minister zákon porušil a spáchal správny delikt. Keďže pokuta bola uložená blízko zákonnej hornej hranice (ktorá je 100-tisíc eur), toto porušenie zákona bolo evidentne vyhodnotené ako závažné,“ skonštatoval advokát.

Dlugošová už aj vlani na ústavnoprávnom výbore parlamentu vysvetľovala politikom, že status chránených oznamovateľov neznamená zabetónovanie zamestnanca vo funkcii. Doterajšia prax ukázala, že približne v polovici prípadov oznamovateľský úrad nevyhovie presunu zamestnancov a v polovici áno.

Policajti postavení mimo služby sa pre postup ministerstva rozhodli obrátiť na súd. Žiadali neodkladné opatrenie, ktoré by rozkaz ministra zneplatnilo. Niektorí na mestskom súde uspeli. Napokon však odvolací krajský súd vo všetkých prípadoch rozhodol, že príslušný v tejto veci nemal byť civilný súd, kde sa prípady pôvodne posudzovali, ale správny súd.

Práve na rozhodnutia bratislavského krajského súdu sa odvoláva aj ministerstvo v reakcii na sankciu, keďže vraj potvrdzujú, že „postavenie trestne stíhaných vyšetrovateľov mimo činnú službu je obligatórnou povinnosťou ministra, keďže ich oznámenia nesmerovali voči nadriadenému“.

Voči rozhodnutiam krajského súdu podali policajti dovolanie na Najvyšší súd.

Postup ministra Šutaja Eštoka bude prejednávať aj správny súd, termíny zatiaľ nenariadil.

Kto to zaplatí?

Advokát Kubina v reakcii na pomerne vysokú sankciu pre ministerstvo vnútra pripomenul minulotýždňovú tlačovú besedu predstaviteľov vlády. Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák aj minister spravodlivosti Boris Susko kritizovali sudcov Najvyššieho súdu (NS), že vážne pochybili a musia vyzliecť taláre.

Európsky súd pre ľudské práva len nedávno rozhodol, že senát NS v lete postupoval voči väznenej sudkyni Denise Cvikovej nezákonne. Ústavný súd pritom žiadne porušenia sudcov Najvyššieho súdu nevidel. Ľudskoprávny súd v Štrasburgu napriek tomu priznal obvinenej odškodné 20-tisíc eur. Vláda sa voči rozhodnutiu ESĽP odmietla odvolať a účet za zaplatenie odškodného chce zosobniť konkrétnym dvom sudcom – Jurajovi Klimentovi a Petrovi Štiftovi.

„Nuž teda, ak sa vláda rozhodla budovať novú kultúru neodvolávania sa a zosobňovania pokút a škôd konkrétnym verejným činiteľom, tak dnes zverejnené rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov o 90-tisícovej pokute pre ministra vnútra je výbornou príležitosťou ukázať celému národu, že rovnako ako voči sudcom Najvyššieho súdu Klimentovi a Štiftovi bude prostupovať vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na osoby a obsadenie, teda aj voči svojmu ministrovi. Len pripomínam, že pri tých dvoch sudcoch zaznievali na tlačovkách aj výzvy na ich vyzlečenie z talárov,“ porovnal Kubina situáciu spred týždňa s rozhodnutím o sankcii pre ministerstvo Šutaja Eštoka.

Zdroj: https://www.aktuality.sk