Zaporižie, Ukrajina – Boris, jadrový inžinier, ktorý sa narodil v roku 1968 v Poltave, mal za sebou úspešnú kariéru v Záporožskej jadrovej elektrárni. Po štúdiách na Charkovskej univerzite sa presťahoval do Energodaru, mesta vybudovaného pre zamestnancov elektrárne. Jeho práca bola náročná, ale napĺňajúca, a zamiloval sa do kolegyne Ľudmily, s ktorou mal dve dcéry. „Bol som šťastný… Učil som sa, rástol a mal som milujúcu rodinu,“ spomína Boris. „Potom začala vojna.“ – píše Economist.

V prvých dňoch invázie v roku 2022 sa ruské sily zmocnili najväčšej európskej jadrovej elektrárne. Tento apríl na streche jedného z reaktorov údajne explodoval dron, pričom každá strana obviňovala tú druhú. Rafael Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), varoval: „Sme na pokraji nebezpečného jadrového incidentu.“

Od leta 2022 sú v Zaporiží umiestnení pozorovatelia MAAE, hoci ich prístupu bránia ruské vojenské obmedzenia. Petro Kotin, šéf ukrajinskej jadrovej agentúry Energoatom, sa obáva, že zlá údržba a blízkosť frontovej línie by si mohli vynútiť trvalé uzavretie elektrárne. Doba použiteľnosti jadrového paliva už vypršala, čo vyvoláva vážne obavy o budúcnosť elektrárne.

Neustála hrozba výpadkov prúdu a nehôd

Prerušovaná paľba rakiet často narušuje dodávky energie. Ako záloha síce slúžia dieselové generátory, ale ich zásoby paliva sú neisté. Kotin varuje, že ak generátory počas výpadku zlyhajú, môže to viesť ku katastrofickej „havárii podobnej Fukušime“. Všetkých šesť reaktorov je v súčasnosti v režime studenej odstávky, ale udržiavanie chladiacich systémov je kľúčové, aby sa zabránilo prehriatiu vyhoreného paliva.

Pred inváziou elektráreň zamestnávala 11 000 ľudí. Teraz ich zostalo len asi 4 000, pričom mnohých pôvodných zamestnancov nahradili nedostatočne kvalifikovaní noví zamestnanci. Tí, ktorí odmietli podpísať zmluvy s ruskou agentúrou pre atómovú energiu RosAtom, majú do elektrárne zákaz vstupu.

Boris opustil Energodar minulú jeseň a teraz žije v Poltave, jeho žena však v závode stále pracuje. Opísal prvé dni okupácie: tisíce obyvateľov sa pokúsili zablokovať ruský postup, ale boli rýchlo premožení. Napriek nebezpečenstvu Boris a jeho tím technikov pokračovali v práci na odvrátenie jadrovej katastrofy.

Spočiatku inžinieri RosAtomu pozorovali, bez zásahov. Ako však okupácia pokračovala, ruské sily začali elektráreň kontrolovať agresívnejšie. Pracovníci čelili neustálym kontrolám, náhodným domovým prehliadkam a hrozbe zadržania. Mobilné telefóny boli zakázané a komunikácia s Energoatomom bola starostlivo monitorovaná.

Pracovníci boli pravidelne odvádzaní na výsluchy do „sklepa“ pod miestnou policajnou stanicou. Mnohí boli bití a mučení. Sám Boris bol zadržaný po tom, čo ruské úrady našli v jeho telefóne proukrajinské správy. Bol držaný v stiesnenej cele, ale podarilo sa mu vyhnúť fyzickému týraniu.

Ako sa podmienky v elektrárni zhoršovali, boli objavené úniky vody a bóru – chemickej látky používanej na riadenie jadrových reakcií. Spoločnosť Energoatom nariadila odstavenie dvoch reaktorov, aby sa predišlo nehodám. Po výpadku prúdu v septembri 2022 boli prvýkrát ako rezerva použité dieselové generátory.

Boris bol ešte viac napätý, keď objavil meno svojej ženy na uniknutom zozname zamestnancov, ktorí podpísali zmluvy s RosAtomom. Ich vzťah tým utrpel a žili oddelene v jednom byte. Boris bojoval s pocitmi zrady a neistoty ohľadne budúcnosti.

Koncom roku 2023, keď ukrajinská protiofenzíva nijak výrazne nepokročila, začalo z Energodaru utekať stále viac ľudí. Jedinou schodnou únikovou cestou bola spletitá cesta cez okupovanú Ukrajinu, Rusko a potom cez Pobaltie a Poľsko späť na Ukrajinu.

V septembri 2023 príslušníci FSB vykonali raziu v byte Borisa a Ľudmily. Boris bol zadržaný a mučený elektrickými šokmi. Boli objavené jeho ukryté proukrajinské predmety, čo viedlo k ďalšiemu prenasledovaniu.

Situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni zostáva nebezpečná. Kvôli zlej údržbe, nedostatku kvalifikovaného personálu a neustálym hrozbám zo strany prebiehajúceho konfliktu hrozí veľké riziko jadrovej katastrofy. Vojna sa vlečie a osud najväčšieho európskeho jadrového zariadenia visí na vlásku, pričom jeho pracovníci sa ocitajú v nebezpečnej a rozdeľujúcej okupácii.